Diskusia o volebnom moratóriu je vo svojej podstate diskusiou o zodpovednosti novinárov voči verejnosti. Sympatizanti moratória hovoria o akomsi oddychovom čase pre občanov tesne pred voľbami, keď by nemali byť ohúrení šokujúcimi informáciami. Lenže odkiaľ tie informácie dennodenne prichádzajú? Najmä cez médiá. Zástancovia moratória teda vlastne vyjadrujú nedôveru voči novinárom.
Pozrime sa na prácu novinárov v hlavných slovenských mienkotvorných denníkoch - v SME a Pravde - počas volebnej kampane. Veľkú časť práce venovali tematickým materiálom o volebných programoch strán. Po prvýkrát mali čitatelia takú veľkú ponuku informácií o programových otázkach.
Problémom bolo vynechávanie komunistickej strany z hodnotení, hoci strany s oveľa menšími preferenciami boli zaraďované do prehľadov pomerne často. Denník Pravda sa napríklad KSS nevenoval vôbec, teda nepísal ani o mítingoch, a ani neurobil s lídrami rozhovor. Výsledkom je, že sa o poslancoch KSS a ich zmýšľaní vie veľmi málo. Pritom pri hlasovaniach napríklad aj o ústavných zákonoch môžu byť ich hlasy dôležité.
Novinári sa nevyhli ani subjektívnym názorom v spravodajstve. Komentáre a názory patria v serióznych novinách na komentárovú stranu, zatiaľ čo novinármi sprostredkované informácie o dianí okolo nás by malo byť vecné a zároveň informačne hodnotné, teda pre čitateľa užitočné bez osobných postojov autora. Z viacerých článkov novinárov SME a Pravdy však cítiť antipatiu, najmä k HZDS.
Snáď najviac sa prejavili pri ekonomických kauzách spojených s bývalou Mečiarovou vládou o údajnom tunelovaní Fondu národného majetku, Vojenských stavieb, DMD Holdingu. Okrem prezentovania faktov čitatelia dostávali aj nepodložené subjektívne závery, ktoré do spravodajských článkov nepatria. Priestor zhrnúť fakty a postaviť ich do určitého svetla je na názorových stranách denníkov.
Samotné zaradenie ešte nevyšetrených káuz spájaných s HZDS v čase tesne pred voľbami vyvoláva pochybnosti o motiváciách novinárov. Práve v predvolebnom čase mali byť žurnalisti extra citliví na zverejňovanie správ založených na anonymných zdrojoch. V spomínaných kauzách napríklad vôbec nebolo jasné, prečo boli uverejnené práve v tomto čase. Ani jedna nebola políciou uzavretá, nebola podaná obžaloba.
Na druhej strane výbornú prácu novinári odviedli pri informovaní o údajnom veriteľovi Vladimíra Mečiara Petrovi Zieglerovi. Informácie o Zieglerových predchádzajúcich firmách a aktivitách, ako aj o okolnostiach jeho rozhovoru, dali čitateľom dostatok informácií na vytvorenie si vlastného úsudku.
Cestou k lepšiemu rozhodovaniu voličov však moratórium nebude. Oveľa istejšou a dlhodobo prospešnejšou cestou je verejný tlak na profesionalitu novinárov.
Pri komentovaní šancí novej vládnej garnitúry presadiť reformy sú mnohí analytici opatrní. Zdá sa mi, pri vysvetľovaní reforiem občanom si podobné atribúty bude vyžadovať aj práca médií.
Autor: GABRIEL ŠÍPOŠ(Autor je editorom Slovak Press Watch, online monitoringu slovenskej tlače)
