Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Prísnejšie pravidlá výberu exekútorov áno, ale sprísnenie disciplinárnych konaní nie.
Takýto zásah do Exekučného poriadku, ktorý navrhuje minister spravodlivosti Tomáš Borec, sa už zdá Slovenskej komore exekútorov (SKE) represívny.
Borec sa netají tým, že novelou chce riešiť „neúnosnú situáciu“ medzi exekútormi.
„Opakovane sme uviedli, že sa chceme a vieme vyrovnať s tými exekútormi, ktorí nekonajú v súlade so zákonom,“ oponuje Stanislava Kolesárová z prezídia komory.
Minister chce, aby rozhodovali aj jeho ľudia
Exekútori
Disciplinárne konania
2012: 48 konaní
- na 14 dal podnet prezident SKE, na 28 minister spravodlivosti;
- právoplatne ukončili 7: tri tresty, tri oslobodenia, jeden vyhlásený konkurz;
- 9 navrhol prezident SKE, 21 minister;
- 16 ukončili, z toho 5 trestov, osem neporušilo Exekučný poriadok.
Zdroj: SKE
Problém má najmä s Borecovým návrhom, aby od novembra už nebolo rozhodovanie o disciplinárnom previnení exekútorov len vnútornou záležitosťou komory.
Tie by už mali zastrešovať senáty, ktorých členmi budú nominanti komory, ale aj ministerstva spravodlivosti.
Žrebovali by ich z databáz, pričom Borec chce, aby sa členmi komisií stali aj zástupcovia iných právnických profesií.
Toho sa komora exekútorov obáva. Iné profesie nemusia vraj ovládať Exekučný poriadok v praxi.
„Ja ako súdny exekútor pri prečítaní spisu kolegu vidím, kde porušil postup, ale ak prečítam spis notára, posúdiť to neviem,“ vysvetľuje Kolesárová.
Odmieta tvrdenie, že by o trestoch rozhodovala len komora. Pripomína, že v odvolacom konaní sú v päťčlenných komisiách traja zástupcovia ministerstva, a teda môžu exekútorov kedykoľvek prehlasovať.
Odvolacie konanie by podľa novely malo byť na krajskom súde, a to podľa územného obvodu, do ktorého bol exekútor vymenovaný.
Komora cíti princíp kolektívnej viny
Borec nerieši len tresty. Zameriava sa aj na to, ako exekútori nakladajú s vymoženými peniazmi.
Chce zastaviť prax, že exekútor najskôr uspokojí svoje trovy a až potom nároky toho, pre koho peniaze vymáhal. Zákon im prikáže poslať vymožené peniaze oprávnenému do 14 dní.
Kolesárová však hovorí, že pri vymáhaní malých pohľadávok žiadajú ľudia peniaze až po vymožení celej sumy alebo aspoň určitej vyššej sumy. „Zvýšia sa bankové poplatky alebo poštovné.“
Kolesárová naznačuje aj problém, ktorý majú exekútori s tým, že z každej vymoženej sumy budú môcť použiť na trovy 24 percent. Niektoré konania tak vraj budú „dotovať“, čo sa odrazí na ich postupe.
„Akoby nebol záujem adresne sa vyrovnať s jedincami, ak porušili Exekučný poriadok, ale zaviesť akýsi princíp kolektívnej viny,“ hovorí Kolesárová.
Beata
Balogová
