Bratislava 27. septembra (TASR) - Zloženie nového parlamentu s označením prvého volebného obdobia vyplynulo z volieb do Národnej rady SR, ktoré sa konali 30. septembra a 1. októbra 1994. Ustanovujúca schôdza nových poslancov bola 3. novembra a predseda snemovne Ivan Gašparovič na nej privítal okrem prezidenta SR Michala Kováča aj vládu pod vedením vtedajšieho premiéra Jozefa Moravčíka.
Prvý konflikt nastal, keď Gašparovič podľa článku 77 Ústavy SR o nezlučiteľnosti poslaneckého mandátu s výkonom funkcie člena vládneho kabinetu povolal na zasadanie náhradníkov za členov kabinetu. V ten istý deň, 3. novembra 1994, sa začala aj druhá schôdza NR SR, počas ktorej mala byť vyslovená nedôvera členom úradujúceho vládneho kabinetu - ministrovi vnútra SR Ladislavovi Pittnerovi a ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku SR Milanovi Janičinovi. Podpredseda vlády SR Roman Kováč parlamentu oznámil, že predseda vlády SR Jozef Moravčík už odovzdal hlave štátu demisiu vládneho kabinetu, ktorá bola prijatá.
Zasadanie poslancov prekročilo rámce dohodnutých zvyklostí a trvalo takmer celú noc. Schválený bol totiž návrh poslanca koalície HZDS-RSS Jozefa Reu a snemovňa rokovala aj o vyslovení nedôvery všetkým členom Rady Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, odvolaní predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu SR a odvolaní generálneho prokurátora SR. Do programu bolo zahrnuté aj odvolanie členov orgánov Fondu národného majetku a zvolenie nových členov, rokovanie o novele zákona č.92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a rokovanie o návrhu zákona, ktorý zruší rozhodnutie vlády J. Moravčíka o priamych predajoch.
Vznikala aj vyšetrovacia komisia na objasnenie vzniku ústavnej krízy v SR v marci 1994. Snemovňa zažila aj prvú obštrukciu poslancov, keď z rokovacej sieni odišli až na jednu výnimku všetci zástupcovia opozície - rokovanie monitoroval iba Robert Fico zastupujúci v tom čase SDĽ.
"Parný valec zo Zlatej Idky začína realizovať svoju politiku. Nerešpektuje základné pravidlá zastupiteľskej demokracie ani v parlamente." Vyhlásil vtedy po odchode z rokovacej miestnosti podpredseda Demokratickej únie Slovenska (DU) Milan Kňažko. Ako zdôraznil, poslanci sa odmietajú podieľať na "fraške", ktorú prezentovalo HZDS a SNS, ku ktorým sa pridali členovia ZRS Jána Ľuptáka.
Druhá schôdza Národnej rady SR nebola podľa názoru prezidenta SR Michala Kováča dobrou cestou na hľadanie dohody v našej spoločnosti, neznamenala kroky, ktoré vedú k politickému a občianskemu zmiereniu. Poslanecká snemovňa na základe väčšinového princípu rozhodla tak, že koalícia mala jednoduchú väčšinu svojich zástupcov vo všetkých výboroch parlamentu okrem výboru NR SR pre životné prostredie. Ťahanice v parlamente pokračovali aj pri kreovaní delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Miklós Duray vyhlásil, že nezaradenie Edit Bauerovej do zoznamu považuje za väčšinový parlamentný teror.
Národná rada SR si za svojho predsedu zvolila v tajných voľbách Ivana Gašparoviča a podpredsedami sa stali Augustín Marián Húska, Marián Andel a Ján Ľupták. Od novembra roku 1997 k nim pribudol Rudolf Filkus. Nový vládny kabinet Vladimíra Mečiara sa parlamentu predstavil 14. decembra 1994.
Ustanovujúca schôdza Národnej rady SR v druhom volebnom období sa uskutočnila v 30. deň povinnej lehoty podľa Ústavy SR od vyhlásenia výsledkov volieb - 29. októbra 1998. Za predsedu NR SR bol zvolený Jozef Migaš, podpredsedami sa stali Pavol Hrušovský, Béla Bugár, Igor Presperín a Marián Andel.
Začiatok pracovného zasadania poslancov bol mimoriadne komplikovaný. Počas 2.schôdze 3. novembra 1998 parlament nebol uznášaniaschopný. Opozičné poslanecké kluby HZDS a SNS odišli z rokovacej siene, respektíve niektorí ich členovia sa neprezentovali, a vládna koalícia nemala v rokovacej sieni napriek zvolenej ústavnej väčšine 93 poslaneckých kresiel 76 hlasov.
Nemohla ich mať, pretože mandátový a imunitný výbor konštatoval nastúpenie náhradníkov za 21 členov vládneho kabinetu vrátane štátnych tajomníkov. Pri patovej situácii, keď členovia vládneho kabinetu už nie sú poslancami a náhradníci ešte nezložili poslanecký sľub, hľadalo vedenie parlamentu právne čisté riešenie daného stavu, ktoré nakoniec našlo návratom niektorých členov kabinetu do parlamentu.
Poslanci ešte v ten istý deň - 3. novembra, odsúhlasili zaradenie nových členov parlamentu do jednotlivých výborov. Opozícia odmietla obsadiť posty ich predsedov, pretože sa nenaplnili ich menovité požiadavky. Jediným nezaradeným poslancom do výborov zostal Ivan Lexa (HZDS).
*pm som NNNN
