Proti vládnemu riešeniu situácie na vyblokovanom Ústavnom súde nič nemá. ŠTEFAN HARABIN by bol radšej, ak by o námietkach voči ústavným sudcom rozhodovali sudcovia Najvyššieho súdu, ktorému šéfuje.
Čo hovoríte na vládne riešenie patovej situácie na Ústavnom súde?
„Je to alternatíva. Druhú vidím tak, že o námietkach na Ústavnom súde by rozhodoval Najvyšší súd. Jeho sudcovia majú vyššiu kvalifikáciu ako ústavní. Na Ústavnom súde môžu byť aj politici so strednou školou, pokiaľ ide o justičnú prax. Musia mať právnické vzdelanie, ale nemajú justičnú skúšku. Preto celý čas navrhujem, aby ústavných sudcov vyberala Súdna rada.“
Predstavili ste tento návrh ministrovi spravodlivosti?
„Nie, teraz mi to napadlo.“
Čiže, keď ste boli ministrom a kandidovali za ústavného sudcu, ste to nehovorili?
„Vtedy ste sa ma nepýtali. Keby áno, tak ja to celý čas tvrdím. Náš Ústavný súd je iba sčasti súdom a sčasti je to politicko-kriminálny ústav. Súdna rada by určite nevybrala daňového podvodníka.“
Kto by sa teda mal stať ústavným sudcom?
„Ten, kto má dlhoročnú prax ako sudca alebo prokurátor. V každom prípade s justičnou skúškou, nie družstevný právnik, ktorý dva roky robí s právom.“
Súhlasili by ste s riešením, ktoré prijala vláda aj pri vašich disciplinárnych konaniach?
„Tam to nehrozí.“
Pre množstvo námietok hrozí, že plénum nebude môcť rozhodnúť. Nemrzelo by vás, ak by nebol Ústavný súd schopný vyniesť verdikt?
„A o čom? Veď Najvyšší súd povedal, že finančná kontrola (ministerstva financií na Najvyššom súde – pozn. red.) nie je možná. V tomto prípade je Ústavný súd len disciplinárnym súdom. Musí rešpektovať rozhodnutie Najvyššieho súdu. Aj v tom je odborné deklasovanie týchto expertov, družstevníkov a politikov na Ústavnom súde, že ako disciplinárni sudcovia nerešpektovali Najvyšší súd. To je faux pas. Ľudia, ktorí takto rozhodovali, by nemohli robiť ani čakateľov vo Svidníku alebo vo Veľkom Krtíši.“

Beata
Balogová
