SR: Konferencia o politike EÚ voči východu po jej rozšírení

BRATISLAVA 27. septembra (SITA) - Rozšírenie Európskej únie (EÚ) je blízko a už teraz je nevyhnutné diskutovať o tom, ako prispieť k stabilizácii a rozvoju vzťahov s východnými regiónmi, ktoré zostanú za hranicami bloku. Zdôraznil na úvod medzinárodnej ko

nferencie Východná politika rozšírenej EÚ: Visegrádska perspektíva generálny riaditeľ Sekcie pre bilaterálne vzťahy Ministerstva zahraničných vecí SR Maroš Ševčovič, ktorý na podujatí zastupoval štátneho tajomníka MZV a hlavného vyjednávača SR s EÚ Jána Figeľa. Témami dvojdňovej konferencie je postkomunistická transformácia v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku, ako aj politika krajín V4 a EÚ voči týmto štátom.
Podľa Ševčoviča nové krajiny EÚ budú chcieť významne prispieť k novej politike únie smerom na východ, keďže majú s týmto regiónom spoločnú históriu. Vývoj by mal smerovať tak, aby pri zachovaní bezpečnosti a stability východná hranica EÚ umožňovala rozvoj spolupráce a nestala sa príčinou separácie a prekážkou obchodu a pohybu ľudí. "Treba sa vyvarovať pocitu izolovanosti týchto krajín a toho, aby k tomu naozaj prišlo," uviedol Ševčovič. Ako v tejto súvislosti pripomenul riaditeľ Centra európskych a medzinárodných štúdií, ktorý zároveň prednáša na Štátnej univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve Hryhoryj Nemyria, na univerzite študovalo kedysi viac Poliakov ako Ukrajincov a Rusov spolu, čo poukazuje na previazanosť a logiku vývoja ďalších vzťahov.
Posilnenie stability, spolupráce národov, dodržiavania ľudských práv na kedysi vojnovom kontinente je zmyslom EÚ a jej historického procesu rozširovania. "Nesmie vzniknúť nová železná opona alebo Berlínsky múr, ktorý by znamenal zákaz pohybu ľudí," uviedol Andrzej Kupich z Veľvyslanectva Poľskej republiky v SR. Jeho krajina urobí všetko pre to, aby hranice s východom neboli bariérou - iba ak kriminalite. Pripomenul aj význam vzťahov s Ruskom, Ukrajinou a Bieloruskom z pohľadu energetiky, či dopravy.
V Rusku, na Ukrajine i v Bielorusku pokračuje proces demokratizácie spoločnosti. V tomto smere poskytuje aj EÚ svoju pomoc - prostredníctvom programu TACIS. Nemožno však očakávať, že proces zmien bude rýchly. "V roku 2006 sa končí druhé a posledné funkčné obdobie prezidenta Alexandra Lukašenka, potom bude šanca pre nové smerovanie," uviedla Agata Wierzbowska z Centra pre východné štúdie (CVŠ) vo Varšave. Väčšie možnosti konsolidácie pomerov na Ukrajine sa očakáva po prezidentských voľbách v roku 2004, kedy už súčasný prezident Leonid Kučma, po ukončení posledného funkčného obdobia, nebude môcť kandidovať na tento post.
Aj keď za poslednú dekádu Rusko zaznamenalo pokrok, má stále mnoho problémov. Z pohľadu ambície svetovej veľmoci bude musieť mať jasnejšiu politiku voči Západu a zmeniť sa bude musieť aj dominancia prezidenta a vplyvu exekutívy. Základným rozporom medzi Ruskom a EÚ je, že kým únia sa chce hranicami chrániť pred hrozbami z východu, Moskva ich chce otvárať. "Tento rozpor bude zrejme dominovať vzťahom EÚ-Rusko v nadchádzajúcich rokoch," uviedla Katarzyna Pelczynska z CVŠ vo Varšave.

ll;hd