Profesor GARY ORFIELD je odborníkom na vzdelávanie, občianske práva a politické vedy, pôsobí na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA).
Prečo ste prišli na Slovensko?
„Máme bohaté skúsenosti so segregáciou a desegregáciou v školách. Niektoré by možno boli užitočné aj pre vás. V USA sme prešli dlhú a komplikovanú cestu, na ktorej sme spravili aj množstvo chýb. Je na vašich ľuďoch, či budú ochotní sa z nich poučiť. Každá krajina je unikátna, problém má však ľudský rozmer, ktorý je spoločný.“
Súd v Prešove vlani rozhodol, že rómske deti v škole v Šarišských Michaľanoch sú segregované. Prvý rozsudok, podľa ktorého škola musí zrušiť čisto rómske triedy a vytvoriť zmiešané, vyvolal obrovskú diskusiu. Keďže väčšina žiakov je rómskeho pôvodu, ostatní rodičia tvrdia, že práve ich deti sú diskriminované a prekladajú ich do iných škôl. Dá sa z tohto bludného kruhu dostať?
„Negatívna reakcia rodičov je prirodzená a chápem ju. Treba sa na to pozerať aj z toho uhla, kto tvorí väčšinu. Aj podľa toho sa dá zistiť, kto je segregovaný. Na základe tohto konkrétneho prípadu treba hľadať všeobecnejšie formy riešenia, stratégiu, ktorá by viedla k desegregácii.“
Prečítajte si tiež o škole v Šarišských Michľanoch:
Pohľad ako z čias afrického apartheidu skončil, žiakov začali spájať
Prevláda tu názor, že väčšina dopláca na menšinu. Sú v USA výsledky desegregácie adekvátne nákladom, ktoré štát do riešenia investuje?
„Stojí to veľa peňazí a vyžaduje si to aj intelektuálny či politický kapitál. Postaviť sa proti segregácii je však nevyhnutné, pretože segregácia rozvracia a ničí spoločenské vzťahy.“
Vláda chystá zákon o povinnej predškolskej výchove, ktorý má dostať rómske deti do škôlok, diskutuje sa aj o internátnych školách. Pomôže to pri vzdelávaní Rómov a ich začlenení do majoritnej spoločnosti?
„Povinná predškolská príprava je výbornou investíciou. Deti z iných jazykových skupín, ktoré ju neabsolvujú, majú oveľa menšiu šancu uspieť v ďalšom štúdiu a neskôr aj uplatniť sa v živote. Internátne školy pre menšiny sa v USA absolútne neosvedčili. Máme skúsenosti s Indiánmi. Násilné oddelenie detí od rodičov vyvolalo v ich dušiach obrovskú zatrpknutosť, ktorá pretrváva dodnes, a nič sa tým nevyriešilo. S odstupom času si uvedomujeme, že to bola kolosálna chyba, ktorá napáchala obrovské morálne škody.“
Učitelia rómskych detí sa často sťažujú, že ich práca vychádza nazmar, pretože demotivujúce prostredie osád ich zomelie.
„Pre vývoj dieťaťa je nesmierne dôležité rodinné zázemie aj vzťahy v komunite. Dobrovoľníci, ktorí s ňou pracujú, ju nemôžu zmeniť. Tu zohráva kľúčovú úlohu sociálna politika štátu.“
Počet Rómov u nás sa dá len odhadnúť. Starostovia vedia, koľko obyvateľov rómskeho pôvodu v obci žije, riaditelia škôl majú presné počty rómskych detí, ale oficiálne takýto údaj nikdy nepotvrdia. Legislatíva neumožňuje zbierať tieto údaje. Je to správne?
„Aj u nás platil do roku 1964 takýto zákon. Ukázalo sa, že bez týchto dát nie je možné čokoľvek zmeniť.“
Čo si odnášate zo Slovenska?
„Dobrý pocit, že sú tu ľudia, ktorí nad problémom segregácie a desegregácie rozmýšľajú a úprimne sa ho snažia aj riešiť. Zároveň mi to pripomína zárodky občianskoprávneho hnutia a uvedomenia v USA.“
