BRATISLAVA. Každá šiesta domácnosť na Slovensku kúri drevom alebo uhlím, vyplýva z údajov o domoch a bytoch, ktoré zbieral Štatistický úrad v roku 2011 a zverejnil ich tento mesiac.
Kvalita vzduchu, ktorý dýchame, do veľkej miery závisí od toho, koľko takýchto susedov máme.
Ministerstvo životného prostredia vo februárovej stratégii znižovania prašnosti napísalo, že v chladných mesiacoch môže z lokálneho vykurovania pochádzať až polovica prachových častíc. Ich ďalšími zdrojmi sú doprava, priemysel a stavebné práce.
Prašné častice spôsobujú chronické ochorenia horných dýchacích ciest a kardiovaskulárne ochorenia. Európska komisia vedie proti Slovensku konanie pre ustavičné prekračovanie limitov.
Orava prikladá
Ministerstvo tvrdí, že obmedzenie pevného paliva patrí medzi priority. „Minister Peter Žiga pripúšťa, že sa to bude dotýkať mnohých občanov, ktorí majú vykurovanie zabezpečené jednoduchším spôsobom. Aj v tejto oblasti však treba hľadieť na vplyvy na životné prostredie,“ povedal jeho hovorca Maroš Stano.
Drevom a uhlím kúria najčastejšie ľudia v Žilinskom kraji, kde má kotol, kachle či pec až takmer 30 percent domácností. V Banskobystrickom kraji je to o dve percentá menej.
Meracie stanice v týchto krajoch vykazujú jedny z najväčších prekročení limitov na prach.
Situáciu v Žilinskom kraji ovplyvňuje výrazne okres Námestovo, kde pevné palivo používa až 74 percent domácností. Údaje o hodnotách prachových častíc v tomto regióne chýbajú, Slovenský hydrometeorologický ústav má na Slovensku iba 32 meracích staníc, na Orave nie je žiadna.
„Plyn dotiahli do Námestova až v roku 1998, keď už bol drahý a veľký záujem oň nebol. Väčšina okresu ho nemá dodnes,“ hovorí šéf bytového podniku v Námestove Jozef Ptačin. „Veľa ľudí tu má aj les a kúri drevom.“
Pevným palivom kúria viac aj domácnosti v okresoch Krupina, Žarnovica, v Gemeri a na severovýchode Slovenska.
„Keď si preložíte údaje o nezamestnanosti a lesnatosti regiónov, vyjde vám vysoké prekrytie,“ hovorí Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy.
Chce to nové kotly
Lešinský upozorňuje, že ešte väčším problémom je spôsob, akým ľudia kúria. „Najhoršie je, keď kúria v starých peciach a kachliach, nezriedka nekvalitným uhlím, zle vysušeným drevom, dokonca v nich končia aj plasty či guma.“
Moderné peletové či splynovacie kotly pritom dokážu znížiť emisie až sedemnásobne.
Štát by mal preto podľa neho ľudí motivovať na výmenu kotlov či pecí aj ekonomicky. Ešte viac by však mal dbať na rozvoj solárnych panelov, geotermálnych čerpadiel a zatepľovanie budov.
„Usporiť by sme tak mohli až polovicu energie, vytvoríme pracovné miesta a prejaví sa to aj na lepšom ovzduší a zdraví obyvateľov,“ mieni Lešinský.
Ministerstvo tvrdí, že opatrenia podporuje. „Pomer tuhých znečisťujúcich látok z lokálneho vykurovania by sa mal znížiť napríklad podporou využitia slnečnej energie v domácnostiach,“ povedal Stano.
Na slnečnú energiu sa pýtal aj Štatistický úrad v sčítaní. Využíva ju 629 domácností, čo je 0,035 percenta.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
