BRATISLAVA - Výsledok slovenských volieb podstatne zmenil pohľad investorov na krajinu. Dnes je Slovensko z hľadiska rizikovosti investovania vôbec prvýkrát na jednej čiare s Maďarskom, Poľskom alebo Českou republikou, a to napriek tomu, že na rozdiel od nich nám zatiaľ chýba dôležitá poistka - členstvo v NATO.
Najviac viditeľný je tento posun na úrokoch, ktoré platí slovenská vláda za pôžičky. „Riziková prirážka slovenských vládnych dlhopisov v eurách od augusta klesla o vyše jednu tretinu,“ upozornil Vladimír Vaňo, analytik Slovenskej sporiteľne. Vysvetlil, že riziková prirážka vyjadruje, o koľko viac musí za svoje zahraničné pôžičky platiť slovenská vláda oproti pôžičkám nemeckej vlády. V čase vydania dlhopisov bol tento ukazovateľ vyšší ako dve percentá, ešte v auguste tohto roka dosahoval približne 1,4 percenta a v prvý povolebný týždeň klesol pod 0,9 percenta.
Dnes už zahraniční investori očakávajú zo slovenských pôžičiek s osemročnou splatnosťou o niečo nižší výnos ako z pôžičiek v Poľsku a len o málo viac ako od maďarskej vlády. „Dalo by sa povedať, že slovenské pôžičky zo zahraničia sú takmer o tri percentá lacnejšie ako v roku 2000, keďže okrem poklesu rizikovej prirážky kleslo aj úročenie nemeckých dlhopisov,“ zdôraznil analytik.
Zaujímavosť investícií do vládnych cenných papierov ukázal aj slušný rast ich ceny na medzinárodných finančných trhoch. „Podľa ceny slovenských vládnych dlhopisov a ich rizikovej prirážky sa dá usudzovať, že finančné trhy už do svojich investičných očakávaní započítali úspešný výsledok pražského summitu NATO pre Slovensko,“ dodal Vaňo.
Investori, ktorí v predvolebnom období predpokladali, že voľby definitívne uvoľnia cestu Slovenska do NATO, a nakupovali slovenské dlhopisy, teraz môžu hovoriť o vysoko výnosnom obchode. „Za tri mesiace mohli zarobiť nielen na 6-percentnom posilnení kurzu koruny, ale aj na vyše 10-percentnom náraste cien desaťročných korunových štátnych dlhopisov. Investori, ktorí nemali záujem o kurzové riziko a uprednostnili eurobondy slovenskej vlády vydané v eurách, zaznamenali v tom istom období takmer 6-percentný nárast ich cien,“ hovorí Vaňo. Takéto čísla podľa neho spravili zo Slovenska na istý čas „stredoeurópsku investičnú perlu“. Nezvyčajná investičná príležitosť, založená najmä na dôvere v prointegračný výsledok volieb, bola samozrejme obmedzená technickými otázkami a sumou, ktorú si vláda prostredníctvom dlhopisov požičiavala. „Na tomto vývoji najviac získali tí investori, ktorí eurobondy kúpili priamo pri ich vydaní v roku 2000,“ dodal Vaňo.
