Moja dcéra, ktorá študuje psychológiu, ma podľa svojej učebnice zaradila medzi konzervatívnych pravičiarov. Neviem posúdiť, či má pravdu, ale aj mne sa zdá, že konštelácia, ktorá na Slovensku vznikla po voľbách, je najlepšia možná. Ešte dlho budú analytici analyzovať, čo sa vlastne stalo a bude asi ťažké dať dohromady všetky drobné i väčšie dôvody, pre ktoré sa voľby skončili týmto prekvapením.
Ak mám vychádzať z predvolebných rozhovorov s mojimi priateľmi a známymi, išlo takmer výlučne o voľbu zúfalstvom, čo je buď rovnaké alebo ešte o stupienok horšie ako voľba menšieho zla. (Premárniť hlas na členov nejakého debatného krúžku Obskúrnych Kaviarenských Slušniakov sa im nezdalo praktické, dokonca aj napriek vysvetľovaniu, aké príjemné môže byť volenie podľa hlasu svojho srdca. Zrejme uprednostňujú iné pôžitky.)
Nebolo si z čoho vybrať. Vôbec. Ako inak si vysvetliť skutočnosť, že pravoverní Liptáci a Oravci volili SMK, fanatickí ateisti a obhajcovia odluky cirkvi od štátu KDH a ľudia prudko nasrdení na Dzurindu SDKÚ.
Neodvažujem sa skúmať, kam sa podeli všetci národniari, ale viem si predstaviť odkiaľ sa zobrali percentá pre Smer. Imbecilná volebná kampaň nemohla zabrať na nikoho iného než na naivných a neskúsených prvovoličov. Potupná prehra HZDS sa dá vysvetliť pomerne ľahko. Podobne ako prezident, aj Mečiar už otrávil takmer každého a do svojich elektromachinácií sa zamotal tak, že to začalo byť podozrivé aj voličom so zníženým prahom vnímavosti.
Na rozdiel od väčšiny komentátorov, či už profesionálnych, alebo amatérskych, preniknutie KSS do parlamentu ma ani neprekvapilo, ani nerozhorčilo. Prežil som pár rokov v Humennom a bol som aj v Medzilaborciach, tak si viem pomerne ľahko predstaviť, že niektorí tamojší členovia KSS si doteraz nevšimli, že bola zrušená vedúca úloha strany i všeobecná volebná povinnosť a ostatní nedokázali pochopiť jednoduchý fakt, že členstvo v komunistickej strane síce predurčuje veľkú kariéru na demokratickom Slovensku, ale je ešte nevyhnutné vstúpiť do úplne inej strany.
Dokonca si ani nemyslím (ako tu ktosi v stredu navrhoval), že by mali byť v parlamente izolovaní a vylúčení z parlamentnej práce. Nevidím totiž veľký rozdiel medzi Biľakovým zaťom a anakondou, ktorá ešte žije a dokonca pravidelne prednáša v slovenskom parlamente správu o stave republiky. Ten prvý sa mi dokonca zdá o niečo lepší, pretože sa nepretvaruje. Viem si predstaviť, že medzi ľuďmi, ktorí sa teraz rozčuľujú nad KSS v parlamente, sa nájde dosť takých, ktorí volili komunistu za prezidenta… a v takom prípade sa mi to rozčuľovanie nezdá celkom kóšer. Keď sa už pred dvanástimi rokmi zmeškala (obišla?) príležitosť zabrániť komunistom v prístupe do verejných funkcií, všetky ďalšie polovičaté návrhy sú zbytočné. Komunistov by bolo v slovenskom parlamente priveľa aj bez KSS.
Budeme sa teda prizerať parlamentu, v ktorom sa všetci (keďže Slušniaci nemali šancu – aj vďaka utilitaristickým defetistom ako ja) budú tváriť, že komunizmus neexistoval a ak existoval, tak to vlastne nebolo také hrozné. Za posledné desaťročie si už Slovensko zvyklo na to, že je pohodlnejšie nemať nijaké dejiny, než si brať poučenie z toho, čo sme v nich porobili. Málokto si však uvedomuje, že cesta, ktorá vychádza odnikiaľ, sa končí nikde.
Autor: Toronto
Beata
Balogová
