BRATISLAVA. Najväčším problémom vládnej novely zákona o organizácii Ústavného súdu je fakt, že umožní rozhodovať aj sudcom, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, že by pre zaujatosť rozhodovať nemali.
Pre TASR to povedal právnik Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár.
"Existujú tri kategórie sudcov. Jedna, voči ktorej nebola podaná námietka zaujatosti, tí, voči ktorým bola podaná námietka zaujatosti, a tí, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté. Sudcovia, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, by podľa mňa už nemali rozhodovať. Inak negujeme zákonom predchádzajúce rozhodnutie ústavného súdu o ich zaujatosti, čo je neprípustné," povedal Vozár.
Dodal, že podľa neho by toto pravidlo mal rešpektovať aj parlament pri schvaľovaní novely zákona, čo sa však nedeje. "Ak vôbec treba takýto zákon prijímať," upozornil.
Podľa neho na Ústavnom súde stále ostáva deväť sudcov, o ktorých buď nebolo právoplatne rozhodnuté, alebo voči nim vôbec nebola vznesená námietka zaujatosti.
"Nemyslím si, že je to právne najšťastnejšie riešenie, mám z toho zmiešané pocity," reaguje na novelu politológ Juraj Marušiak.
Bangalórska konvencia, na ktorú sa tvorcovia novely odvolávajú, je podľa neho uplatniteľná skôr v prípade, že sa deje krivda jednotlivcovi.
V tomto prípade však premiér Robert Fico (Smer) konštatoval zhoršujúci sa stav na Generálnej prokuratúre.
"Pokiaľ je situácia taká, že prokuratúra je bez šéfa, a za daných okolností nikto nechce jej vedenie prevziať, je logické, že organizácia speje k rozkladu," reagoval Marušiak.
