SDKÚ by zrejme kreslo zverila Milanovi Kňažkovi, ANO ráta s Rudolfom Chmelom či Ľubomírom Lintnerom.
Niektorí mediálni experti tvrdia, že minister kultúry z ANO by znamenal možnú hrozbu pre mediálne prostredie. „Ministerstvo kultúry zodpovedá za legislatívu v oblasti médií. Zodpovedá aj za audiovíziu. Záujmy štátu sú často v príkrom rozpore so záujmami vysielateľov, v tomto prípade sa nedá vylúčiť konflikt záujmov,“ upozorňuje riaditeľka kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu Jarmila Grujbárová.
Ani podľa mediálneho analytika Rasťa Kužela by to nebolo najšťastnejšie riešenie. Už v predvolebnej kampani sa podľa neho ukázal určitý konflikt záujmov ANO, ktorá mala jednoznačnú podporu troch médií. Poukázala na to aj pozorovateľská misia OBSE. Jej správa hovorí, že predovšetkým televízia Markíza nebola nestranná a správa poukázala aj na previazanie Ruska s médiom.
Grujbárová tvrdí, že konflikt záujmov politika, ktorý má vplyv na médiá, by mohol nastať, aj keby ANO získalo kreslo ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. „Treba zabezpečiť prísne oddelenie sektoru telekomunikačného a vysielacieho, aby nedošlo k nejakej krížovej koncentrácii a vytváraniu dominantných postavení,“ hovorí. „V Európe už sú isté skúsenosti, že v takomto prípade naozaj môže byť ohrozené mediálne prostredie a konkurenčná schopnosť ostatných médií.“
Predseda licenčnej rady Peter Kováč povedal, že vlastníctvo médií aktívnymi politikmi možno aj podľa skúseností z volebnej kampane považovať za nebezpečný konflikt záujmov, ktorý by sa mal legislatívne riešiť. „Národná rada musí rozhodnúť, či napríklad ľudia, ktorí sú vlastníkmi rozhodujúcich mienkotvorných médií, môžu vôbec kandidovať za poslancov.“
Kužel upozornil aj na vyhrotenie vzťahu medzi licenčnou radou a ANO počas volebnej kampane. „Teoreticky je možné, že zo strany ANO by mohli vychádzať návrhy na novelu zákona o vysielaní a retransmisii,“ povedal. Dali by sa tak obmedziť právomoci rady. Pripomenul, že ministerstvo dozerá aj na zákony o STV a SRo. (hr)
