O prípade Jozefa Čentéša majú rozhodnúť sudcovia, ktorých už vylúčili, lebo sú blízki prezidentovi.
BRATISLAVA. Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková zahrala v utorok do karát Smeru.
V čase, keď vládna strana narýchlo prijímala novelu o rozhodovaní Ústavného súdu, nedovolila, aby sa plénum súdu vyrovnalo s kauzou Čentéš.
Viacerí sudcovia chceli, aby o námietkach zaujatosti rozhodoval posledný senát v poradí, ktorý bol síce tiež namietnutý, no jeho sudcovia neboli doteraz z rozhodovania vylúčení.
Tým by sa podľa nich naplnila zásada nevyhnutnosti, na ktorú sa odvolával aj Smer.
Macejková však neakceptovala návrhy sudcov a odmietla dať o nich hlasovať. Čakala až do večera, kým Smer schváli zákon.
„Toto je horšie ako noc dlhých nožov za Mečiara,“ povedal SME ústavný sudca, ktorý si neželal byť menovaný.
Aj ďalší sudca hovorí, že ak by mohli hlasovať, situácia by už bola vyriešená. „Z rozpravy vyplynulo, že väčšina chcela situáciu vyriešiť.“ Macejková svoj zásah priznala aj v oficiálnej tlačovej správe.
Odôvodnila ho schvaľovaním zákona v parlamente.
Novelou chce Smer súdu nariadiť, aby sa kauzou Čentéš zaoberali sudcovia, ktorých už pre blízkosť k prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi vylúčili z rozhodovania.
„Nemám z tohto zlé svedomie,“ hovorí premiér Robert Fico.
To, čo Robert Fico vyrobil, je ozajstný škandál, myslí si Juraj Hrabko
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Na prokuratúre sa vraj dejú "neúnosné veci"
Zrýchlené konanie pri zákone odôvodnil Fico tým, že na Generálnej prokuratúre sa dejú neúnosné veci ohrozujúce funkčnosť trestného konania.
Pritom porušil svoje slovo, že Smer neschváli sám a v zrýchlenom konaní zmenu zákona o rozhodovaní pred Ústavným súdom.
Čo sa na prokuratúre deje, Fico nevysvetlil, ide vraj o prísne tajné informácie.
„Súčinnosť polície s prokuratúrou je v súčasnosti na štandardnej úrovni,“ povedal policajný prezident Tibor Gašpar.
Hovorí síce, že najmä v boji s daňovou trestnou činnosťou „by sme privítali napríklad väčšiu špecializáciu vybraných prokurátorov“, no ide o dlhodobejší problém, nie otázku posledného týždňa.
Ladislav Tichý, poverený vedením prokuratúry, nechcel Ficove výroky komentovať.
Rušia rozhodnutie súdu
Schválený zákon významne zasiahne do kauzy Jozefa Čentéša. Toho parlament zvolil ešte v júni 2011 za generálneho prokurátora, no prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať.
Viacerí sudcovia Ústavného súdu SME pod podmienkou anonymity povedali, že novela Smeru je precedens.
Ruší totiž platné rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že niektorí zo sudcov sú v prípade zaujatí. „Taký zásah výkonnej moci do súdnej som ešte nezažil,“ povedal SME jeden zo sudcov.
Smer odôvodňuje prijatie zákona neschopnosťou Ústavného súdu rozhodnúť.
Zákon určuje, že ak zostanú všetci sudcovia Ústavného súdu zablokovaní pre námietky zaujatosti, ako sa to stalo teraz, rozhodovať má senát, ktorý vec dostal ako prvý.
V tomto prípade to je senát Milana Ľalíka a Petra Brňáka. Rozhodovať majú aj napriek tomu, že ich už súd vylúčil z rozhodovania pre zaujatosť v prospech prezidenta.
Novela toto rozhodnutie súdu neguje. Brňák bol s Gašparovičom v HZDS a Ľalíkov syn sa zasa verejne zastal Gašparovičovho rozhodnutia Čentéša nevymenovať.
„Delíte sudcov na sudcov, ktorí patria prezidentovi a ktorí nepatria. Poznám len sudcov Ústavného súdu,“ povedal na to Fico.
Senát podľa neho vybral Ústavný súd žrebom a nijakého zásahu do demokratických pravidiel krajiny sa neobáva.
Opozícia sa obráti na Ústavný súd
SDKÚ, KDH aj Most-Híd už avizovali, že sa obrátia na Ústavný súd. Nie je podľa nich možné, aby parlament rušil súdne rozhodnutie.
Lucia Žitňanská z SDKÚ prirovnala situáciu k protizákonnému vylúčeniu poslanca Františka Gauliedera z parlamentu ešte za vlády Vladimíra Mečiara v roku 1997.
Ten po rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva dostal odškodné, mandát poslanca sa mu už nevrátil. Hrozí to podľa nej aj Čentéšovi: „Odškodné síce dostane, ale to mu nenahradí, že už nikdy nebude môcť byť generálnym prokurátorom.“
Čentéš si myslí, že Smer zákonom láme spravodlivosť cez koleno.
Tvrdí, že o jeho sťažnosti nemôžu rozhodovať vylúčení sudcovia a avizuje, že sa obráti na Európsky súd pre ľudské práva.
Macejková je bábkou v politických hrách, myslí si Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Stanovisko Ivetty Macejkovej
V článkoch denníka SME pod titulkami Macejková pomáha Smeru a Smer káže sudcom ako konať hodnotí jeho autorka moje rozhodnutie odročiť hlasovanie na neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ústavný súd) 30. apríla 2013 o predložených návrhoch dodatku k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2013 28. 2. 2014 (ďalej len rozvrh práce) v súvislosti s kauzou sťažnosti doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., ako zahranie do karát Smeru.
V článku je spomenuté aj riešenie, podľa ktorého by o námietkach zaujatosti rozhodoval posledný senát v poradí, ktorý bol síce tiež namietnutý, no jeho sudcovia neboli doteraz z rozhodovania vylúčení, čím by sa naplnila zásada nevyhnutnosti, na ktorú sa odvolával aj Smer. Autorka napokon dodáva, že kým zákon schválený Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej aj národná rada) 30. apríla 2013 nepodpíše prezident, súd by mohol sám konať.
Vzhľadom na tieto tvrdenia považujem za potrebné objasniť moje stanovisko. Ako už bolo uvedené v tlačovej informácii č. 43/2013 z 30. apríla 2013, hlasovanie na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu 30. apríla 2013 o predložených návrhoch dodatku k rozvrhu práce v súvislosti s kauzou sťažnosti doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., som sa rozhodla odročiť z dôvodu prebiehajúcej rozpravy národnej rady o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len novela zákona o ústavnom súde).
Vládou Slovenskej republiky predložený návrh novely zákona o ústavnom súde sa týkal práve otázok prerokúvaných ústavným súdom. Výsledok prerokovania návrhu novely zákona o ústavnom súde národnou radou mohol ovplyvniť zákonné pravidlá procesného postupu ústavného súdu v predmetných otázkach, a tým aj medze možných zmien rozvrhu práce, ktorý je internou normou a musí byť v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o možnosť ústavného súdu, takpovediac predbehnúť zákonodarcu a využiť obdobie od prijatia novely zákona o ústavnom súde národnou radou po jej podpísanie prezidentom (ako bolo naznačené v článkoch denníka SME), resp. po jej uverejnenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ústavný súd už v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí vyslovil názor na povinnosť ústavných orgánov rešpektovať základnú kompetenčnú a hodnotovú orientáciu ústavného poriadku a postupovať v súlade so zásadou vzájomného rešpektovania sa a spolupráce medzi ústavnými orgánmi, čo vylučuje snahu ®vytvárať rukojemníkov času a rýchlosti, prechytráčiť niekoho, nachytať niekoho na hruškách či inak zneužiť právoŻ. Zhodou okolností ide o nález ústavného súdu vo veci posudzovania súladu zmeny spôsobu voľby kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky (sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. októbra 2011, časť II body 10 a 11 odôvodnenia).
Ak v uvedenom prípade ústavný súd vyjadril výhrady voči postupu národnej rady, ktorá sa v súvislosti s voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky snažila predbehnúť nastúpenie formálno-právnych účinkov rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení zákona o rokovacom poriadku národnej rady, nepovažujem za náležité a korektné, aby v danom prípade ústavný súd uplatňoval rovnaký postup (iba v obrátenom garde), ktorý predtým sám kritizoval (pozri už uvedený nález sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. októbra 2011).
Zároveň považujem za dôležité poznamenať, že riešenie naznačované v článkoch denníka SME, ktoré mu mali napriek faktu, že išlo o neverejné zasadnutie pléna, sprístupniť anonymní sudcovia ústavného súdu, t. j. aby o námietkach zaujatosti rozhodoval posledný senát v poradí, ktorého členovia boli tiež namietnutí, no o ich predpojatosti dosiaľ rozhodnuté nebolo, problém odblokovania ústavného súdu v skutočnosti nerieši.
Toto riešenie: ponúka pravidlo rozhodovania o vznesených námietkach zaujatosti, ktoré však neumožňuje vysporiadať sa s otázkou namietanej predpojatosti členov posledného senátu (ktorého som zhodou okolností členkou), a vôbec sa nezaoberá problémom nastupovania náhradníkov za sudcov, ktorí by mohli byť z rozhodovania vylúčení, pričom vzhľadom na počet namietaných sudcov podľa môjho názoru reálne hrozí, že v prípade vylúčenia niektorých z nich nebude možné použiť v súčasnosti platné pravidlá rozvrhu práce o nahradení vylúčených alebo neprítomných členov senátu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujem svoj postup na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu 30. apríla 2013 za správny, a to bez ohľadu na môj názor na obsah zákonodarcom prijatej novely zákona o ústavnom súde. Zároveň sa ohradzujem proti pokusom pripísať môjmu postupu skryté politické motívy.
Ivetta Macejková, predsedníčka Ústavného súdu

Beata
Balogová
