BRATISLAVA. Strana Most-Híd si vie predstaviť, že podporí novelu zákona o štátnom občianstve, ktorou chcú nezaradení poslanci Národnej rady Daniel Lipšic a Jana Žitňanská opraviť súčasný zákon o občianstve.
Bugárovci však očakávajú počas schvaľovacieho procesu viaceré úpravy novely. Podľa podpredsedu strany Zsolta Simona by malo dôjsť napríklad k zmenám v prípade podmienok ohľadom trvalého pobytu. "A aj k ďalším," doplnil Simon.
Lipšic a Žitňanská určujú výnimky
Súčasný zákon pripravuje o slovenský pas tých, ktorí prijali občianstvo iného štátu.
Prvá vláda Roberta Fica (Smer) právnou normou reagovala na maďarský zákon o dvojakom občianstve, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.
Lipšic a Žitňanská vo svojej novele určujú výnimky, vďaka ktorým občan nepríde o slovenský pas, ak prijme cudzí. Zároveň navrhujú vrátiť slovenské občianstvo tým, ktorí oň pre spomínaný zákon prišli.
Slovenský pas by mali získať späť tí, ktorí prijali cudzie občianstvo v štáte, v ktorom mali v tom čase "povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov".
Žiadateľ ďalej nemal mať v čase prijatia cudzieho občianstva trvalý pobyt na Slovensku. Lipšic a Žitňanská navrhujú účinnosť zákona od januára budúceho roka.
Smer opravu zrejme nepodporí
Nezaradení poslanci zrejme s opravou zákona neuspejú. Vládny Smer ju totiž podľa šéfky klubu Jany Laššákovej pravdepodobne nepodporí.
Laššáková uviedla, že otázku súčasného slovenského zákona treba riešiť. Očakáva však, že s riešením príde ministerstvo vnútra, ktoré na novele pracuje. O podpore opozičného návrhu má ešte klub Smeru hovoriť.
Súčasný zákon o štátnom občianstve pripravil za vyše dva a pol roka (od 17. 7. 2010 do 5. 4. 2013) o slovenský pas 483 ľudí, z toho 200 mužov a 283 žien.
Väčšina z nich (218) stratila slovenské občianstvo pre prijatie českého. O slovenský pas prišli aj osoby, ktoré prijali nemecké (83), rakúske (53), britské (39), maďarské (34), holandské a americké občianstvo (obe po 12), nórske (8), francúzske, talianske a kanadské občianstvo (všetky po 4), švajčiarske (3), austrálske, belgické a islandské občianstvo (všetky po 2), čínske, ukrajinské a ruské občianstvo (všetky po 1).
Zákon je na Ústavnom súde
Od prijatia zákona sa objavili viaceré pokusy o zjemnenie tejto právnej normy, avšak ani jeden z nich nebol úspešný. V súčasnosti sa zmiernením zákona zaoberá rezort vnútra.
"Ministerstvo vnútra pripravuje návrh novely, ktorej účelom je zmierniť podmienky, za ktorých dochádza k strate štátneho občianstva zo zákona, ak náš štátny občan nadobudne cudzie štátne občianstvo," uviedla Alena Koišová z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra.
Pri úprave sa rezort rozhodol opierať aj o posudky expertov z oblasti medzinárodného práva, a to v spolupráci s rezortom zahraničných vecí a subjektov, ako sú Rada Európy či Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny.
Zatiaľ nie je jasné, kedy vláda o novele rozhodne. Spomínané expertné rokovania si totiž podľa Koišovej vyžadujú istý čas.
Súčasná právna norma je momentálne na Ústavnom súde. Skupina poslancov Národnej rady, ktorú vedie Gábor Gál (Most-Híd), namieta, že ustanovenie zákona hovoriace o strate štátneho občianstva SR tým, že občan prijme štátne občianstvo iného štátu, je v rozpore s Ústavou SR.
Analýza ministerstva: Strata štátneho občianstva nie je v rozpore s ústavou
BRATISLAVA. Zavedenie inštitútu straty slovenského štátneho občianstva na základe dobrovoľného nadobudnutia cudzieho je plne v súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.
Vyplýva to z právnej analýzy, ktorú pripravilo Ministerstvo vnútra.
Po tom, ako Maďarsko prijalo zákon o dvojakom občianstve, Slovensko zareagovalo svojou zmenou zákona o štátnom občianstve.
Ňou sa do právneho poriadku zaviedla ďalšia možnosť straty občianstva, a to v prípade nadobudnutia cudzieho na základe výslovného prejavu vôle.
Vzhľadom na to, že skupina poslancov Národnej rady podala podnet na Ústavný súd, podľa rezortu vnútra je potrebné zdržanlivo sa vyjadrovať k miere súladu tohto ustanovenia s Ústavou.
"Avšak nie je nájdený dôvod považovať tento inštitút za rozporný s ústavou," konštatuje sa v analýze.
Stratou slovenského štátneho občianstva v dôsledku nadobudnutia cudzieho sa dotyčný dostáva do pozície cudzinca, a tým pádom prichádza o práva garantované výlučne občanom Slovenskej republiky.
Treba však rozlišovať, či takíto ľudia získajú pas niektorej z krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), kam patria štáty EÚ, Island, Nórsko a Lichtenštajnsko, alebo niektorej krajiny mimo EHP.
Napríklad v prípade práva na vstup a pobyt v SR možno občana členského štátu EHP nevpustiť alebo vyhostiť na individuálnom základe, ak predstavuje vážnu hrozbu pre verejnú bezpečnosť alebo zdravie. Avšak iba občan SR požíva v týchto prípadoch právo na ochranu pred vyhostením.
Na štátne občianstvo sú naviazané politické práva. Občan EÚ s bydliskom v inom členskom štáte má aktívne aj pasívne volebné právo v prípade hlasovania do miestnej a krajskej samosprávy, ako aj do Európskeho parlamentu. Na Slovensku je tak vylúčený z účasti na parlamentných a prezidentských voľbách a na referende. Rovnako tak nemôže byť členom žiadnej politickej strany na Slovensku.
Hospodárske a sociálne práva sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi SR neviažu na štátne občianstvo, ale na pobyt. Z tohto hľadiska sú občania EHP v rovnakej pozícii ako občania SR.
Na základe Ústavy SR nie je možné občana iného členského štátu EHP vzhľadom na jeho štátu príslušnosť nijako diskriminovať v jeho prístupe k zamestnaniu. Výnimkou je napríklad služba v ozbrojených zboroch.
Nárok na dôchodok nie je na Slovensku viazaný na štátne občianstvo, takže jeho stratou tento nárok nezaniká. Na tomto inštitúte sa nezakladá ani nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Tá sa odvíja od účasti na verejnom zdravotnom poistení.
Vzdelanie na Slovensku sa poskytuje občanom iných členských štátov EÚ a občanom niektorých iných štátov na základe bilaterálnych dohôd, a to za rovnakých podmienok ako občanom SR.
tasr
