Bratislava 27. septembra (TASR) V najbližšom roku možno podľa odborníkov očakávať spomalenie rastu životnej úrovne, ktoré však nebude také intenzívne ako pred štyrmi rokmi. Súvisí to s potrebou prijatia stabilizačných opatrení, ktoré však nebudú také razantné a tvrdé. Slovenská ekonomika už totiž prešla za posledné štyri roky istým ozdravným procesom.
V dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy to uviedli Viliam Páleník z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV a Michal Oleksa z Infostatu. Naopak, rozdiel medzi ekonomikou teraz a pred štyrmi rokmi nevidí tretí diskutujúci Sergej Kozlík, ktorý predsedá Rade pre hospodársky rozvoj Slovenka. Podľa neho je v súčasnosti najväčším rizikom dvojnásobná zadlženosť krajiny, hrozba prevýšenia deficitu štátneho rozpočtu, podcenená liberalizácia trhu a vysoká miera nezamestnanosti.
Nutnosť prijatia stabilizačných opatrení vyplýva podľa Páleníka z potreby zníženia schodku obchodnej bilancie, schodku bežného účtu platobnej bilancie a deficitu štátneho rozpočtu. Tieto problémy sa podľa Oleksu replikujú, ich intenzita však nie je taká výrazná ako pred štyrmi rokmi. V budúcom roku môžme teda očakávať vyššiu infláciu, ktorú spôsobí predovšetkým deregulácia cien. Páleník odhaduje jej úroveň medzi 6 až 8 percentami, pričom vylučuje, že by prevýšila 10-percentnú hranicu. Ako ďalej doplnil Oleksa, zvýšenie inflácie zníži zvýšenie nominálnych miezd a rast reálnych miezd sa bude v najbližších 3 až 4 rokoch pohybovať na úrovni 2 až 3 percent. Obaja odborníci nepočítajú s prudkým zvyšovaním hrubého domáceho produktu (HDP), ktoré by tlačilo na zvyšovanie deficitu obchodnej bilancie. Približne 5-percentný rast Oleksa očakáva najskôr v roku 2006.
V najbližších rokoch sa podľa Páleníka bude hospodárska politika sústrediť na prípravu vstupu do Európskej únie (EÚ), s čím súvisí daňová reforma znižovanie priamych daní, zvyšovanie nepriamych daní, spotrebných daní, deregulácie cien. Na druhej strane bude musieť vláda systematicky a cielene venovať pozornosť vyššiemu hospodárskemu rastu, aby sa dosiahla konkurencieschopnosť. Problematickou oblasťou však podľa Oleksu i naďalej ostáva vysoká nezamestnanosť, pričom sa nedomnieva, že v najbližších štyroch rokoch by mohlo dôjsť k jej rapídnemu poklesu. Pokles nezamestnanosti očakáva maximálne na úrovni jedného percentuálneho bodu ročne. Podľa Kozlíka možno očakávať uskutočňovanie nutných reforiem, čo bude mať výrazný dopad na občanov. Na druhej strane sa budú uvoľňovať zdroje a je otázne, nakoľko vláda dokáže previazať reformy s definíciou motivačných nástrojov a v akom horizonte dokáže vytvoriť predpoklady na postupné znižovanie nezamestnanosti, rast reálnych miezd a rast HDP, postaveného na zdravých základoch.
