Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková hovorí, že sa nechcela pretekať s parlamentom. Odmieta, že by pomáhala Smeru.
Prečítaje si:
V čom je problém na Ústavnom súde >> Kto sú sudcovia, čo rozhodnú o Čentéšovi >> Analýza diania na Ústavnom súde >>
BRATISLAVA. Hneď ako vyjde novela zákona o rozhodovaní pred Ústavným súdom v Zbierke zákonov, opozícia je pripravená požiadať Ústavný súd, aby pozastavil jej platnosť.
S návrhom súhlasia predstavitelia všetkých opozičných klubov.
Ústavný súd potom bude musieť predbežne rozhodnúť, či pozastaví platnosť zákona.
Zákon doručili prezidentovi vo štvrtok, nepovedal, či ho podpíše.
Či počkajú, nehovoria
Nie je však jasné, či medzitým senát s Petrom Brňákom a Milanom Ľalíkom nerozhodne o sťažnosti Jozefa Čentéša.
V utorok schválený zákon určil, aby sudcovia rozhodovali, hoci obaja už boli z rozhodovania vylúčení pre zaujatosť. Majú blízko k prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi.
Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková nepovedala, ako bude súd postupovať. „V danej chvíli nepovažujeme za vhodné špekulovať o ďalšom možnom postupe,“ odkázala.
V utorok nenechala sudcov hlasovať o ich návrhu riešenia situácie v kauze Čentéš a čakala, či parlament schváli zákon.
Vysvetľuje to iným rozhodnutím Ústavného súdu, podľa ktorého by sa ústavné orgány mali rešpektovať, čo „vylučuje snahu vytvárať rukojemníkov času a rýchlosti, prechytráčiť niekoho, 'nachytať niekoho na hruškách' či inak zneužiť právo“.
Lucia Žitňanská z SDKÚ si myslí, že Ľalíkov senát by mal počkať, či je zákon v súlade s Ústavou.
Smer: Môže to byť nadlho
Premiér Robert Fico nechcel povedať, či Smer počká, kým Ústavný súd zákon odobrí. Nepovedal ani to, či má čakať samotný Ústavný súd, nechce zasahovať do jeho činnosti.
„Smer má eminentný záujem vyriešiť situáciu na Generálnej prokuratúre. Ak sa predložené riešenie nepodarí aplikovať v praxi, treba si uvedomiť, že Slovensko nebude mať generálneho prokurátora ďalšie veľmi dlhé obdobie,“ povedala Ficova hovorkyňa Beatrice Hudáková.
Sudcovia v utorok na rokovaní pléna navrhovali, aby o sťažnosti Jozefa Čentéša rozhodovalo plénum súdu. Macejková však odmietla dať hlasovať. Podľa nej návrh sudcov situáciu neriešil.
Svoj postup Macejková považuje za správny, a to „bez ohľadu na môj názor na obsah zákonodarcom prijatej novely zákona o Ústavnom súde“. Odmieta, že by konala politicky.
Gašparovič spochybnil vlastný argument proti Čentéšovi, tvrdí Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
V čom je problém
Smer mení zákon o konaní pred Ústavným súdom. Novela ešte neplatí, ale už vyvoláva pochybnosti.
1. Zásah do živého sporu a retroaktivita
Novela nebude platiť len do budúcna, ale ovplyvní živý spor pred Ústavným súdom, čo je aj podľa samotných sudcov nebezpečný precedens. V spore majú po novom konať aj dvaja sudcovia, ktorí boli už v januári vylúčení z rozhodovania. Novela tak ruší právoplatný verdikt Ústavného súdu, čím je retroaktívnou.
2. Zaujatosť
Obaja sudcovia, ktorí už boli vylúčení, sú podľa názoru kolegov zaujatí v neprospech Jozefa Čentéša. Súd ani nebude skúmať, či by sa medzi zvyšnými namietanými sudcami nenašli aj nezaujatí, ktorí by mohli prípad posúdiť nestranne.
3. Sudcovia nemohli rozhodnúť
Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková nepripustila, aby plénum súdu našlo vlastné riešenie, a nie to, ktoré mu nadiktuje Smer. Väčšina sudcov pritom chcela o takomto riešení hlasovať, čo Macejková neumožnila.
4. Hrozba zneužitia námietok
Problémom novely je aj možné zneužívanie námietok voči ústavným sudcom v budúcich sporoch. Ak totiž ostanú všetci sudcovia namietaní, bude vždy automaticky rozhodovať senát, ktorý spor dostal ako prvý. Účelovými námietkami tak môže účastník ovplyvniť, kto rozhodne jeho sťažnosť.
Kto sedí v prvom senáte?
O Čentéšovej kauze má rozhodnúť táto trojica sudcov.
Marianna Mochnáčová
Jediná nenamietaná sudkyňa v spore. Bývalá šéfka sekretariátu predsedu Ústavného súdu Milana Čiča, ktorý bol kancelárom prezidenta Ivana Gašparoviča.
Milan Ľalík
Podpredseda Ústavného súdu, predtým sudca Najvyššieho súdu, člen Súdnej rady a blízky spolupracovník Štefana Harabina na ministerstve spravodlivosti.
Ústavný súd ho v januári 2013 vylúčil z rozhodovania pre zaujatosť. Čentéš ho namietal pre odlišné stanovisko z októbra 2011, v ktorom Ľalík nesúhlasil s rozhodnutím, že voľba generálneho prokurátora v júni 2011 bola v poriadku.
Tým, že súd nevyslovil protiústavnosť napadnutého ustanovenia rokovacieho poriadku parlamentu, podľa Ľalíka „premárnil šancu na kultiváciu verejného priestoru aj šancu na vytvorenie ústavnoprávnej demokratickej tradície tajných volieb generálneho prokurátora“.
Peter Brňák
Bývalý poslanec HZDS, bývalý sudca Najvyššieho súdu. V januári 2013 ho Ústavný súd vylúčil z rozhodovania pre zaujatosť.
Čentéš ho namietal pre spoločnú minulosť s Gašparovičom, v roku 1996 hlasovali za zbavenie poslaneckého mandátu Františka Gauliedera. Keď Ústavný súd povedal, že to bolo protiústavné, Brňák to spochybňoval. Sudca sa necíti zaujatý, hoci priznal, že si s prezidentom tyká a „v globále dobre vychádzali“.
Možno predpokladať, že miera politických kontaktov Brňáka a Gašparoviča bola „podstatne vyššia ako u radových poslancov“, čo môže podľa ústavných sudcov vyvolávať odôvodnené pochybnosti, že sudca bude schopný posudzovať konanie hlavy štátu s nevyhnutnou nestrannosťou.

Beata
Balogová
