Učitelia návrh ministerstva školstva vítajú, všetky problémy však podľa nich nevyrieši.
BRATISLAVA. Pedagogická prax budúcich učiteľov by mala tvoriť 20 až 40 percent ich štúdia. Navrhuje to rezort v správe o stave školstva.
S návrhom zvýšiť rozsah praktickej prípravy budúcich učiteľov súhlasia aj odborníci.
Za Európou zaostávame
Rektorka Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice Beata Kosová pripomína, že Slovensko patrí ku krajinám s najnižším podielom praktickej prípravy vo vzdelávaní učiteľov, vzhľadom na autonómiu vysokých škôl a teda aj rozdielne študijné programy.
"Tvorí v priemere asi od päť do osem percent. Negatívnu úlohu tu zohráva aj veľmi nízke ocenenie spolupracujúcich učiteľov základných a stredných škôl za vedenie študentov na praxi," uviedla pre agentúru SITA.
Pripomína, že vo väčšine krajín EÚ je podiel praktickej prípravy omnoho vyšší.
Vo Fínsku a Švédsku je to napríklad viac ako 20 percent, v Holandsku, Francúzsku a Írsku tvorí prax 25 percent štúdia, nad 30 percent je to v Dánsku, na Islande, v Belgicku, Rakúsku a Portugalsku, v Nórsku je to dokonca viac ako 40 percent.
Rektorka: Iba prax problémy nevyrieši
Samotné zvýšenie hodín praxe však všetky problémy podľa banskobystrickej rektorky nevyrieši.
"Je potrebná prestavba učiteľského vzdelávania, ktoré je dnes značne vedecko-teoretické vo všetkých jeho súčastiach," spresnila.
Treba posilniť profesijnú orientáciu na učiteľské spôsobilosti a zručnosti, napríklad plánovať a organizovať vyučovanie, diagnostikovať zvláštnosti žiakov a prispôsobovať im výučbu, variabilne využívať metódy výučby pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, riadiť triedu a udržiavať disciplínu, či asertívne komunikovať s rodičmi a kolegami.
"To sa však nedá teoreticky naučiť, dá sa to dosiahnuť len dlhodobým, stálym a odborným reflektovaním praktických skúseností každého budúceho učiteľa a tak, aby jednotlivé praxe a ich analýza na seba postupne nadväzovali a gradovali v súlade s tým, ako sa fázovo rozvíja učiteľská profesionalita," dodáva rektorka.
Pripomenula, že odborníci a garanti z 13 slovenských univerzít spracovali už pred rokom pre ministerstvo školstva takto orientovaný návrh nového opisu študijného odboru učiteľstva v neprerušovanom päťročnom magisterskom štúdiu. "O jeho uplatnení však ministerstvo dosiaľ nerozhodlo," dodala Kosová.
Úpravu potrebuje celý systém
Návrh obsahuje vyše 30 rôznych opatrení na všetkých úrovniach pre zlepšenie úrovne štúdia a vedeckého výskumu v tejto oblasti.
Podľa prodekanky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Bratislava Kvetoslavy Vačkovej je prax budúcich pedagógov dôležitá a určite treba posilniť praktické vyučovanie.
"To samotné však nestačí bez úpravy celého systému vzdelávania budúcich učiteľov," doplnila.
Pripomína, že je potrebný napríklad štatút cvičnej školy, sú potrební vyškolení cviční učitelia a nedostatočné sú aj dotácie na prax študentov.
