Gymnazista nedávno odpovedal na otázku, čo mu hovorí 2. svetová vojna: „Bola a čo? Vyhrali sme!“ JURAJ LEPIŠ, historik z Múzea SNP v Banskej Bystrici, hovorí, že pri jednej či dvoch hodinách dejepisu, ktoré venujú vojne v škole, sa tomu nečuduje. Deň víťazstva nad fašizmom si pripomenieme v stredu.
Videli ste vojnový film Unsere Mütter, unsere Väter, ktorý Nemci nakrútili nedávno? Partiu mladých Nemcov pripomínajú viac ako obete doby. Je to pre vás prijateľný pohľad na 2. svetovú vojnu?
„Áno, videl. Sú trendy, ktoré sa snažia prinášať na toto obdobie nové pohľady. Často šokujú, ale určité fakty sú nepopierateľné. Ak hovoríme o tomto filme aj v Nemecku bolo obrovské množstvo ľudí obeťami režimu, nesúhlasili, ale v istej fáze už nemohli nič robiť. Poznali sme to aj my počas komunizmu. Na druhej strane je to nemecký, trochu tendenčný uhol pohľadu a treba to tak aj vnímať.
Prečo nás dodnes baví pozerať dokumenty o svetovej vojne a Hitler je fascinujúca postava?
„Možno nás priťahujú paralely a presahy do dnešných dní. To, čo sa udialo vtedy, sa v mnohom deje aj dnes a opakuje sa na celom svete.“
Ktoré sú tie paralely?
„Vidíme ekonomické problémy, sociálne a ekonomické nepokoje, hlbokú nespokojnosť v ľuďoch a napríklad aj zjavný posun časti Európy k radikálnej pravici.“
Má história definitívne jasno v tom, kedy ako a prečo sa začala 2. svetová vojna?
„Áno. Dôvodov bolo viac. Jedným z najdôležitejších boli tvrdé devastujúce podmienky Versaillskej zmluvy voči Nemcom po prvej svetovej vojne a druhým ekonomická kríza, čo neskôr umožnilo Hitlerovi nástup k moci.“
Je jasné aj to, čím sa začala? Učili sme sa, že v roku 1939 vpadli Nemci do Poľska. Má to história vyriešené?
„Jednoznačne. Vojnu vyprovokovali Nemci prezlečení za Poliakov, ktorí zaútočili na nemeckú rádiostanicu Gleiwitz a tým zdôvodnili inváziu do Poľska.“
Majú v tom jasno aj Rusi?
„Oficiálna ruská historiografia sa prikláňa k tomu, že Nemecko začalo vojnu. Pre nás je nepopierateľný fakt aj to, že o dva týždne zaútočil Sovietsky zväz na Poľsko a zabral veľké územia. Neskôr sa to prezentovalo ako akcia, ktorá mala zadržať postup nemeckej armády na východ. Skutočnosť bola iná.“
Mal som na mysli interpretácie niektorých ruských historikov ako napríklad Sergeja Kovaľova. Na stránke ministerstva obrany uverejnil, že konflikt odštartovalo Poľsko nesplnením „umiernených“ požiadaviek Hitlera. Žiadal vraj len začlenenie Gdanska do Nemecka a vytvorenie koridoru spájajúceho Východné Prusko s Nemeckom. Iní zas obvinili predvojnových poľských politikov, že by neodmietli spoločnú vojnu s Nemeckom proti ZSSR.
„V tejto interpretácii treba vidieť pre históriu neprípustný politický podtón. Vieme, čo sa stalo 1. septembra 1939, aj to, čo prišlo potom. Myslím si, že keby Hitler dostal Gdansk, chcel by ešte viac. Jeho zámerom bolo zlikvidovať Poľsko. Bolo jasné, že Poliaci to schytajú z oboch strán, zo západu aj z východu.“
Kedy sa začala vojna pre Československo? Mníchovom, vznikom slovenského štátu alebo protektorátom?
„Politická sa začala začiatkom roku 1938. Vojenská útokom Nemecka na Poľsko za účasti slovenskej armády.“
Nie je zvláštne, že deštrukcia jedného z najdemokratickejších štátov v Európe sa udiala v mieri a demokratická Európa sa len prizerala?
„Smutným faktom je, že predovšetkým Francúzsko a Veľká Británia zlyhali ešte pred vojnou. V týchto chvíľach mi vždy napadnú slová Winstona Churchilla na Hitlerovu adresu z novembra 1938. Vyhlásil, že ak by sa Anglicko dostalo do takej nezávideniahodnej situácie ako Nemecko, tak by dúfal, že by sa našiel niekto ako Hitler, kto by ich doviedol späť na adekvátnu pozíciu medzi národmi. Adolf Hitler bol pred vojnou uznávanou politickou osobnosťou v Európe. Politici mali potom už strach, a preto mu nechávali voľnú ruku na východe. Mylne sa domnievali si, že ich to obíde.“
Český historik Róbert Kvaček hovorí, že Česko sa malo stať po germanizácii súčasťou oceľového jadra tretej ríše, ale Slovensko nie. Čo by bolo so Slovenskom, keby Nemci vojnu vyhrali?
„Nacisti sa netajili tým, že slovanské národy postupom času zlikvidujú. Myslím si, že toto by bol aj osud Slovenska, keby vojnu vyhrali. Vo Francúzsku podľa niektorých dokumentov chceli zlikvidovať až dve tretiny neárijského obyvateľstva a v Británii tretinu. Čechy vnímali viac ako krajinu s veľmi silným nemeckým priemyselným a kultúrnym vplyvom. Praha by možno bola vidieckym sídlom Nemcov.“
Ako ľudia na Slovensku vnímali, keď vojna vypukla? Do akej miery si uvedomovali, že sme spojencami Hitlera so všetkými konzekvenciami?
„Na Slovensku bol ľudácky režim, ktorý oficiálne hlásal spojenectvo s Nemeckom proti boľševizmu. Napriek tomu veľké množstvo ľudí nesúhlasilo s oficiálnou líniou najmä po napadnutí Ruska. Mali obavy a strach, čo bude nasledovať.“
Slováci boli spojencami Nemcov, neskôr sa prejavili v SNP. Ako sme vyšli z vojnového konfliktu v porovnaní so susedmi?
„Slováci v SNP očistili svoje meno v očiach svetovej verejnosti. Jednoznačne povedali, nie sme kolaboranti, ale slobodný demokratický národ. Porovnajte situáciu napríklad v Maďarsku. Zostalo spojencom Nemecka až do záveru vojny a sovietski vojaci sa mstili aj na civilnom obyvateľstve. Bolo to peklo. Slováci sa tomu vo veľkej miere vyhli. Sovietski vojaci mali jednoznačné inštrukcie - vstupujete na územie spojeneckej krajiny.“
Politicky?
„Politicky to zachránilo Československú republiku v podstate v predmníchovských hraniciach.“
Európa prišla v prvej a v druhej vojne o intelektuálnu elitu. To, čo ešte zostalo, dokončili komunisti v roku 1948. Niekde sa to muselo prejaviť. Je skutočne jediným poučením z histórie, že nie sme schopní sa poučiť z nej?
„Vplyv obidvoch vojen ešte vždy pociťujeme. Vo vojne vždy padnú tí najlepší. Na dlhé roky to poznačilo vývoj v Európe a cítime to dodnes. Treba sa pozrieť na to, kto nás oslobodil a čo z toho pre nás na desaťročia vyplývalo.
Spôsobili väčšie škody na Slovensku nacisti alebo komunisti?
„Keď zoberieme priame materiálne vojnové škody, určite nacisti. Ak sa pozrieme na to, ako mohlo vyzerať Československo, keby tu bola demokracia namiesto komunizmu, mali by sme určite vyššiu životnú úroveň.“
Ktoré základné veci by mal človek o tejto vojne vedieť a ako to vyzerá s naším dejepisom?
„Mali by sme vedieť, prečo vojna vznikla, prečo sa ľudia správali tak, ako sa správali a ako sa vyhnúť vojne, aby sa nezopakovala. K tomu je najdôležitejšia pravda a vedomie súvislostí. Bohužiaľ, dejepisu je v školách málo. Druhej svetovej vojne a SNP sa venujú jednu alebo dve hodiny. Mladí vedia, kedy sa vojna začala, ale nechápu jej esenciálnu neľudskosť.“
Keď má niekto problém s Nemcami alebo Nemeckom, tak začne bežne argumentovať Hitlerom a druhou svetovou vojnou. Dokedy to ešte bude fungovať?
„Dnešné Nemecko je iné. Hľadanie takýchto paralel je absolútne nesprávne a nekorektné. Každý normálny a racionálne mysliaci človek by sa mal takýmto argumentom vyhnúť.“
Čo by ste povedali mladým ľuďom, ktorí reagujú na otázky o 2. svetovej vojne, bola a čo? Vyhrali sme!
„Dátumy im nepovedia nič. Treba im sprostredkovať pocity ľudí v tom období, aby sa s nimi dokázali identifikovať.“
Môže sa niečo podobné ako 2. svetová vojna zopakovať?
„Myslím si, že v situácii, aká je v Európe, nie. Na druhej strane skúsenosť je neprenosná. Preto si treba niektoré veci neustále pripomínať.“
Prečítajte si tiež:
Poliaci poslali Merkelovú do koncentračného tábora
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
