SIS píše, že vlani nasadzovala ani nie polovicu informačno-technických prostriedkov oproti roku predtým.
BRATISLAVA. SIS, vojenské tajné služby, polícia a colníci minulý rok žiadali od súdov menej povolení na odpočúvanie a sledovanie než v roku 2011. Vyplýva to zo správy pre parlament.
Za nasadenie „informačno-technických prostriedkov“ (ITP) naše zákony považujú telefonické a iné odpočúvania, ale aj sledovanie „papierovej“ pošty.
Z dokumentu, ktorý bude prerokúvať parlament o dva týždne, vyplýva, že štátne inštitúcie žiadali súdy o sledovanie 2100-krát a v 72 prípadoch im sudcovia nevyhoveli. V roku 2011 boli tieto čísla 2648 ku 65.
SIS išla pod polovicu
Odpočúvania
SIS žiadala 216–krát.
Vlani 530.Vojenské tajné služby 38.
Vlani 130.Polícia 1687.
Vlani 1777.
Na poklese počtu žiadostí má podiel hlavne SIS. Tá v roku 2012 žiadala súdy spolu 216-krát.
Predvlani bolo toto číslo výrazne vyššie - služba chcela povolenie na sledovanie až 530-krát.
Menej sledovali aj vojenské tajné služby - počet žiadostí im klesol zo 130 na 38.
SIS pokles žiadostí vysvetľuje aj vnútornými opatreniami, ktorými chce „maximalizovať výkon spravodajsko-operatívnych a analytických kapacít služby a zároveň štandardizovať ITP vzhľadom na jeho povahu ako podporný špeciálny prostriedok používaný výnimočne“.
Hovorca tajnej služby Alexander Kurtanský vraví, že sa prístup k nasadzovaniu ITP v rámci SIS aj v nadväznosti na kauzy z minulosti sprísnil.
Hlavne polícii sudcovia vracali častejšie žiadosti - kým v roku 2011 to bolo 41-krát, vlani až 70-krát.
Menej nemusí byť menej
Šéf branno-bezpečnostného výboru Jaroslav Baška (Smer) si výrazný pokles žiadostí nevie vysvetliť.
„Možno používajú iné stratégie a postupy. To nám SIS ani vojenské spravodajstvo nepovedia.“
Nemusí to však znamenať, že štát ľudí sleduje menej. Vysvetlenie môže byť v tom, že kým v minulosti sa úrady museli na súdy obracať aj so žiadosťou o výpisy hovorov a lokalizáciu mobilov, po novom môžu tieto údaje od telekomunikačných operátorov pýtať aj bez súhlasu sudcu.
Podľa ministerstva dopravy vlani operátori vyhoveli 16-tisícom žiadostí o citlivé údaje, najčastejšie o dáta o volaniach.
V štatistikách, o ktorých píše správa, je však iba časť legálnych odpočúvaní. Píše sa v nej len o ITP, ktoré sa udiali podľa zákona o ochrane súkromia pred neoprávnenými odpočúvaniami.
Odpočúvať sa však dá aj na základe Trestného poriadku. Takúto štatistiku na ministerstve spravodlivosti nemajú.
Člen výboru Martin Fedor (SDKÚ) hovorí, že pokles žiadostí od vojenských služieb súvisí aj so zvýšením ich ostražitosti po odpočúvacom škandále za ministra Ľubomíra Galka (SaS).
Počítače sa nepočítajú
Ďalším spôsobom, ktorým tajné služby a polícia môžu sledovať ľudí, sú povolenia na základe zákona o elektronických komunikáciách.
Takto sa môžu úrady dostať k e-mailovým kontám či kontám na sociálnych sieťach.
Ani tieto čísla v štatistike pre parlamentný výbor nie sú.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
