Prečo najmladšia sestra skončila v rodine v Taliansku a prečo brat v inej slovenskej rodine, starší súrodenci roky pátrajú. Odpoveď zatiaľ nepoznajú.
ŠAĽA. Už niekoľko rokov sa súrodenci Horváthovci menia vo voľnom čase na súkromných detektívov a s pomocou ich pestúna pátrajú po ich najmladšom bratovi a sestre.
„Mali by ich oceniť za to, že zachránili mladších súrodencov, no namiesto toho sa roky doprosujú úradov o informácie. Pátrajú, čo sa s ich najmladšou sestrou a bratom stalo,“ hnevá sa Milan Daniel, pestún šiestich súrodencov Horváthovcov.
Denisku a Kristiána si pamätajú len ako bábätká. Odvtedy ich nevideli. Sestra má už desať, brat o rok menej. Vedia len toľko, že Denisku si adoptovali v Taliansku a Kristián má nových slovenských rodičov.
Prečo niekto dovolil, aby rozdelili súrodencov, nevedia. Pýtajú sa to roky, odpovede sa nedočkali.
Ukrývali sa pred násilím
Hrdinami sú dnes dvadsaťdvaročný Tomáš, o dva roky mladší Miroslav a Kristína, ktorí ešte ako deti zachraňovali mladších súrodencov. Utekali s nimi do lesa a na ihrisko. Bolo jedno, či mrzlo, alebo pršalo. Museli uniknúť pred domácim násilím.
Až do roku 2003, keď zhruba ročná Deniska skončila v nemocnici v ohrození života.
Vtedy si rodinu všimli aj sociálne úradníčky. Rodičom postupne odobrali deti a roztrúsili ich po celom Slovensku.
Šesť starších umiestnili v ústavoch v Banskobystrickom kraji, odkiaľ pochádzali. Dvaja najmladší skončili v Martine a na východe krajiny v Mlynkoch – Bielych vodách.
„Bol som vychovávateľom v diagnostickom centre v Ružomberku, kde najskôr prišli len dvaja zo súrodencov a tí ma presvedčili, nech pátram po ďalších,“ opisuje prvé stretnutie s Horváthovcami ich súčasný pestún Milan Daniel.
Postupne sa mu podarilo šesticu starších súrodencov dostať pod jednu strechu. Presvedčili ho, aby sa stal ich pestúnom. Podarilo sa mu to v roku 2009. Na získanie dvoch najmladších však už bolo neskoro.
Pestún Milan Daniel.
FOTO: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Mladší idú na adopciu
Hoci po nich pátral a dozvedel sa, kde sú, na sociálnom úrade v Lučenci mu povedali, nech sa o nich nestará.
„Neriešte to, idú na medzištátnu adopciu,“ spomína Milan Daniel, čo mu úradníci hovorili.
Prosil ich, aby rozhodnutie stopli. Neúspešne. Nemal k deťom ešte žiadny právny vzťah. Sociálnym úradníkom nestačila informácia, že Deniska a Kristián majú súrodencov, ktorým na nich záleží.
Prečo najmenší skončili v iných domovoch ako ich starší bratia a sestry?
Riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci Martin Šebian hovorí, že ich umiestnili na základe aktuálnych voľných miest. Prečo úrad dopustil rozdelenie súrodencov? „Úrad práce postupoval v tom čase v zmysle platnej právnej legislatívy,“ odpovedá Šebian.
Zákon o rodine hovorí, že osvojenie je možné, len ak biologickí rodičia s tým súhlasia. Milan Daniel má čestné vyhlásenie od matky aj otca detí, že o adopcii najmladších detí nevedeli. Ako potom mohli dať súhlas?
Rozdelenie umožnil úrad
„Bola to hnusná, špinavá hra s deťmi. Neverím, že niekto to urobil nezištne. Presne vedeli, ako a čo majú robiť,“ hovorí pestún.
Pripomína, že aj ostatných Horváthovcov si chodili do domova „obzerať čudní ľudia“. Dnes si myslia, že si ich obzerali práve preto, že aj oni mali ísť na medzištátne adopcie.
Ako je možné, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) umožnilo adopciu malého dievčaťa?
Riaditeľka Andrea Císarová hovorí, že centrum nepochybilo. Neskúma, či má dieťa súrodencov a prečo ho ponúkajú na medzištátne osvojenie. To je úlohou sociálneho úradu, ktorý to vyhodnocuje.
Na úrade v Lučenci však minimálne z telefonátov Milana Daniela vedeli, že dievča má súrodencov.
Šanca na kontakt žije
Nádejou vypátrať, kde Deniska je, bola minulotýždňová návšteva pestúna v CIPC. Hoci mal splnomocnenie od plnoletých súrodencov, aby získal informácie o ich sestre, do spisu nahliadnuť nemohol. Císarová mu to neumožnila. Prišlo preto sklamanie. Súrodenci nemôžu získať informácie zo spisu.
„Je úlohou centra, aby zrealizovalo kontakt s adoptívnymi rodičmi, či dovolia, alebo nedovolia stretnutia so sestrou,“ dodala Císarová.
Horváthovcom preto ostáva len dúfať, že talianski rodičia kontakt povolia.
Milan Daniel chce rovnako získať aj kontakt na nových rodičov Kristiána. Aj preňho chce sprostredkovať kontakt so staršími bratmi a sestrami.
„Samozrejme, ak zistím, že je deťom v nových rodinách dobre, nebudem žiadať zrušenie adopcie. Ide mi o to, aby deti boli v kontakte,“ hovorí Milan Daniel. Takisto chce, aby sa podobné prípady už nikdy nestali.
Starší brat: Nevideli sme sa desať rokov
KRISTIÁN HORVÁTH (20) si môže len predstavovať, ako dnes jeho mladšia sestra a brat vyzerajú. Naposledy ich s ostatnými súrodencami videl, keď ešte boli bábätká.
Ako dlho ste sa nevideli s Deniskou a Kristiánom?
„Uff, asi deväť či desať rokov. Dlho sme s nimi neboli, lebo ich rodičom odobrali ako prvých.“
Prečo?
„Žili sme vtedy vo veľmi zlých podmienkach. Ich dvoch odobrali rodičom ako prvých. Deniska skoro zomrela, lebo takmer zamrzla. V nemocnici ju museli dávať dokopy.“
Aké ste mali detstvo?
„Už na to veľmi nemyslíme. Určite to nebolo najľahšie a najlepšie.“
Vy ste mali koľko rokov, keď vás zobrali rodičom?
„Tuším okolo jedenásť.“
Poznáte vysvetlenie, prečo vy s ostatnými súrodencami môžete byť a Deniska s Kristiánom nie?
„Vysvetlenie nemám. Sociálka nám to stále nechce povedať, napriek tomu, že sú to naši súrodenci.“
Chceli by ste to vedieť?
„Určite áno. A stretnúť sa s nimi. Vedieť, ako dnes vyzerajú.“
Viete si ešte spomenúť, ako Denisa a Kristián vyzerali?
„Pamätám si na to len matne.“
Predstavujete si, ako vyzerajú?
„Predstaviť si môžeme hocičo, ale to, či sa majú dobre, alebo zle, nevieme.“
Ak sa to podarí zorganizovať, aké by malo byť prvé stretnutie?
„Určite sa budeme tešiť a budeme veľmi nervózni.“
Čo si myslíte o úradníkoch, ktorí dopustili, že vás rozdelili?
„Ani neviem povedať. Možno, ak by sa im niečo podobné stalo, že by aj ich deti rozdelili, tak by to možno pochopili.“
Veronika Prušová
Taliani stále nedodali všetky správy
Stop pre adopcie na Apeninský polostrov stále platí.
BRATISLAVA. Už 71 správ prišlo z Talianska do slovenského Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC), na jednu sa stále čaká.
Kým nepríde aj tá posledná, minister práce Ján Richter adopcie na Apeninský polostrov nepovolí.
Práve pre chýbajúce správy o tom, ako sa darí našim deťom po osvojení v Taliansku, minister adopcie stopol.
Správy chýbali najmä z obdobia rokov 2003 až 2005, teda krátko po tom, ako sa medzištátne adopcie rozbiehali.
Zistiť spätne, ako deti v tom období žili, už nie je možné. Musíme sa spoľahnúť na súčasné informácie od talianskych úradov a podľa nich sa deti majú dobre a adaptovali sa.
Pochybnosti o adopciách vyvolal príbeh dvoch sestier. Ich profesionálna mama tvrdila, že otehotneli. Informácie v Ríme overovala riaditeľka CIPC Andrea Císarová. S dievčatami sa jej stretnúť nepodarilo, podľa správ tehotné neboli.
Veronika Prušová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
