BRATISLAVA. Obete znásilnenia či sexuálneho násilia alebo zneužívania by mali mať zákonom úplne jednoznačne garantované, že majú nárok na vyplatenie odškodnenia prípadnej fyzickej ujmy na zdraví a aj právo na odškodnenie za spôsobenú morálnu škodu.
Tá môže spočívať v psychickej traume, strese, úzkosti či frustrácii.
Do zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi sa teraz spresnenie tohto oprávnenia za morálnu ujmu dostáva prostredníctvom novely, ktorú dnes ústavnoprávny výbor odporučil parlamentu schváliť.
"Aby sa nemohlo stať, že teoreticky by nebola priznaná tá náhrada, pokiaľ samozrejme vznikla," vysvetlil minister spravodlivosti Tomáš Borec.
Spomínané dva nároky na odškodnenie sa nebudú vzájomne podmieňovať.
Novelizuje sa aj výpočet odškodnenia, ktoré má teraz nejednoznačný výklad. Do zákona sa pridáva veta, že pri odškodnení za spôsobenú morálnu škodu je to desaťnásobok minimálnej mzdy.
V súvislosti so samotným konaním o poskytnutí odškodnenia sa podľa návrhu novely zjednotia lehoty na podanie žiadosti. Bude to do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu.
Aj v prípade, že súd v trestnom konaní poškodeného s jeho nárokom odkázal na občianske súdne konanie alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť treba podať do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Novela by mala pomôcť predísť aj možným problémom pri odškodňovaní podľa zákonov o súdnej rehabilitácii a dvoch zákonov o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd z minulosti. Z týchto zákonov vyplýva, že pre odškodnenia je potrebné v určitých časových úsekoch postupne emitovať dlhopisy a postupne ich vydávať vo vzťahu k priznaným nárokom odškodňovaných osôb.
