BRATISLAVA. Amnesty International Slovensko (AIS) vyzýva vládu, aby pristúpila k Dohovoru o kazetovej munícii, ktorý zakazuje používanie, výrobu i skladovanie kazetových bômb.
Od jeho schválenia uplynulo takmer päť rokov.
Kým väčšina krajín sveta a drvivá väčšina krajín Únie už k Dohovoru pristúpila, Slovensko podľa hovorkyne AIS Jany Vargovčíkovej naďalej stojí bokom a radí sa tak medzi štyri posledné krajiny Únie, ktoré donedávna kazetové bomby vyrábali, no k zákazu sa nepripojili.
Okrem Slovenska ide o Rumunsko, Grécko a Poľsko.
AIS dnes zároveň spustila kampaň za pristúpenie Slovenska k Dohovoru o kazetovej munícii.
"Odstrániť kazetové bomby z používania je dnes o to naliehavejšie, že prejav ich nehumánnosti vidíme v prebiehajúcom konflikte v Sýrii," povedala Vargovčíková.
Za neochotou Slovenska pristúpiť k dohovoru vidí najmä nedostatok politickej vôle.
Rezort diplomacie dnes reagoval, že Slovenská republika pracuje na pristúpení k dohovoru v čo možno najkratšom termíne.
Hlavnými dôvodmi zákazu kazetovej munície sú podľa Amnesty International nerozlišujúci charakter a zamínované polia, ktoré za sebou zanecháva na desiatky rokov po ukončení ozbrojeného konfliktu.
"Napriek týmto charakteristikám ostáva kazetová munícia súčasťou výzbroje slovenskej armády. Podľa odborníkov pritom nie je vhodná na súčasné vojenské operácie a jej použitie na obranu vlastného obyvateľstva by bolo zjavne nerozumné," tvrdí Vargovčíková.
Hovorkyňa zároveň pripomína, že vláda už v novembri 2008 vyzvala ministra obrany, aby v spolupráci s ministrom zahraničných vecí a ministrom hospodárstva predložili tzv. akčný plán plnenia záväzkov Dohovoru. Dodnes však na rokovanie vlády nebol akčný plán predložený.
"Súčasný stav je v jasnom rozpore so záväzkom Slovenska prijať Dohovor v čo najkratšom čase a poukazuje na chýbajúcu politickú vôľu vlády pristúpiť k Dohovoru," vyhlásila Vargovčíková.
Vyzýva preto vládu, aby využila symbolické piate výročie schválenia Dohovoru a pripojila sa k zákazu kazetovej munície.
Na export do zahraničia ponúkali podľa AIS kazetovú muníciu slovenské firmy Konštrukta-Defense, a. s., ZVS Holding Dubnica nad Váhom a Technopol International.
Išlo najmä o vývoz munície slovenskej výroby, typ 122 mm rakety Agát, do Turecka. Za šesť rokov (2004 - 2009) bolo na jeho vývoz udelených 13 licencií v celkovej hodnote zhruba 25 miliónov eur.
Kazetová munícia
Podľa Amnesty International je kazetová munícia, nazývaná aj kontajnerová, väčšia bomba obsahujúca desiatky až stovky menších bômb.
Táto zbraň sa používa dvoma spôsobmi bombarduje sa ňou zo vzduchu alebo je odpaľovaná zo zeme.
Je navrhnutá tak, aby sa jej obal pred dopadom na zem otvoril a uvoľnil menšie bomby zasahujúce plochu vo veľkosti niekoľkých futbalových ihrísk.
Vysoké percento z nich pri dopade neexploduje a mení sa na smrtiace nebezpečenstvo pre civilné obyvateľstvo, pretože pri akejkoľvek manipulácii s nimi - i náhodnej, môžu kedykoľvek vybuchnúť, podobne ako míny.
