BRATISLAVA. Pripravovaná zmena názvu Slovenskej informačnej služby (SIS) na Úrad civilného spravodajstva sa nepozdáva podpredsedovi SDKÚ a exministrovi obrany Martinovi Fedorovi.
Zmena názvu je v pracovnej verzii návrhu zákona o spravodajských službách.
Ako povedal Fedor na tlačovej besede, spravodajské služby menia svoje názvy spravidla pri zmene politického režimu, či už sa režim demokratizuje alebo naopak.
„Zmenou názvu sa dáva najavo, že sa zásadne mení charakter tajnej služby. Ja teda dúfam, že u nás, aj keď máme vládu jednej strany, nie je reč o zmene režimu. Ani základný charakter spravodajskej služby sa hádam nemení. Hovoríme len o novej legislatívnej úprave,“ povedal Fedor.
Zmena názvu pritom znamená podľa neho nielen nové náklady, ale predovšetkým veľmi nezrozumiteľný signál voči partnerom SIS v zahraničí.
Len formálna kontrola?
Fedorovi sa nepozdáva ani návrh kontroly nasadzovania informačno-technických prostriedkov (ITP).
Návrh zákona o spravodajských službách totiž zároveň novelizuje aj zákon o ochrane pred neoprávneným nasadzovaním ITP.
Podľa neho navrhovaný model v podstate vychádza z jeho návrhu, ktorý poslanci strany Smer už raz v tomto volebnom období odmietli. Teda zvýšená parlamentná kontrola.
„Navrhovaná modifikácia ide ad absurdum. Namiesto dvoch alebo štyroch kontrolórov z jedného Výboru pre obranu a bezpečnosť sa tu zavádza 12 kontrolórov-poslancov z troch výborov. Takto to nemôže fungovať,“ zdôraznil Fedor.
Pri takom počte kontrolórov predstavuje podľa neho kontrola bezpečnostné riziko alebo bude kontrola v praxi znovu len formálna.
Podľa podpredsedu SDKÚ si bude treba ujasniť, či sa rovnaký rozsah a hĺbka kontroly týka nasadzovania ITP spravodajskými službami a ostatnými orgánmi štátu. Toto totiž z textu úplne jednoznačné nebolo.
„Ak by sa to totiž netýkalo napríklad Policajného zboru, tak najväčšia časť reálne nasadzovaných ITP by zostala naďalej bez akejkoľvek, dokonca aj dodatočnej kontroly,“ upozornil.
Návrh zároveň neobsahuje ani inštitút, ktorý navrhoval a považuje ho za ešte účinnejší pri predchádzaní neoprávneného nasadzovania ITP. Ide o inštitút dodatočnej informovanosti občana o nasadení ITP v ročnej lehote po jeho skončení.
Tretia výhrada Fedora je podľa neho koncepčná. Nový návrh zákona o spravodajských službách prebral súčasný model, kde je rozsah úloh vymedzený tak, že obe služby môžu v podstate robiť všetko.
„Nový zákon tie úlohy opisuje podrobnejšie, ale princíp zostal. Ak si porovnáte úlohy civilnej a vojenskej služby, takmer úplne sa prekrývajú. Ja si myslím, že nie sme ani takí ohrození, ani takí bohatí,“ konštatoval.
Nové právomoci premiéra
Fedor tiež upozornil na novú právomoc predsedu vlády osobne rozhodnúť o vykonávaní takzvanej spravodajskej ochrany akejkoľvek osoby.
V praxi sa pod dôvod spravodajskej ochrany môže podľa neho skryť čokoľvek. To znamená voči konkrétnej osobe nasadenie všetkých prostriedkov, ktoré majú spravodajské služby k dispozícii.
Zákon neuvádza, že spravodajská ochrana osoby sa môže vykonávať len s vedomím alebo súhlasom danej osoby.
Zároveň upozornil, že zákon zavádza pre spravodajské služby aj právomoci, aby v čase „krízovej situácie“ vykonávali „aj ďalšie úlohy“.
Formulácia „ďalšie úlohy“ znamená podľa neho iné úlohy ako tie, ktoré sú v zákone presne vymenované. Čo znamená „krízová situácia“ tiež nie je podľa Fedora jasné, pretože zákon sa pri tomto pojme neodvoláva na žiaden iný zákon.
Spravodajské služby podľa návrhu zákona podľa Fedora dostanú možnosť vykonávať aj iné opatrenia a operácie. Také, ktoré pôjdu nad rámec presne stanovených úloh a kompetencií. „Ako ďaleko, nevieme, v akom rozsahu - nevieme. Obsah a rozsah týchto iných úloh je totiž nejasný, je formulovaný všeobecne, v podstate neobmedzene - a moc nad tým sa vkladá do rúk predsedu vlády,“ povedal.
Podpredseda SDKÚ však víta iniciatívu vlády pripraviť pre spravodajské služby nový zákon, pretože spravodajské služby dnes fungujú podľa zastaraných zákonov spred 20 rokov.
„Zákon vytvára jasnejší legitímnejší rámec pre fungovanie moderných spravodajských služieb. To, čo spravodajské služby doteraz robili v akomsi vákuu, teraz sa zákonom vytvára presnejší zákonný rámec. To je užitočný posun,“ konštatoval.
Považuje za správne, že zákon počíta so zriadením Národného bezpečnostného analytického centra. „To je predpoklad užšej koordinácie zodpovedných rezortov a inštitúcií. Pri známej rivalite spravodajských zložiek na Slovensku sú však aj pochybnosti a otázky, ako to bude fungovať v praxi,“ dodal.
Zákon o spravodajských službách
Pripravovaný zákon o spravodajských službách presnejšie upravuje viaceré pravidlá, predovšetkým nástroje spravodajských služieb a dáva predpoklady účinnejšej parlamentnej kontroly tajných služieb oproti súčasnosti.
Prísnejšia by bola aj kontrola nasadzovania odpočúvania a iných informačno-technických prostriedkov (ITP), pretože cez nový zákon sa má nepriamo novelizovať aj zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP.
Nový zákon dáva pod jednu legislatívnu strechu civilnú tajnú službu (dnešnú SIS) a Vojenské spravodajstvo, v ktorom sa už predtým zlúčila vojenská rozviedka a kontrarozviedka.
