FOTO – TASR
FOTO SME – ROMAN KRPELAN
V nedeľu ráno bolo zapnutých mnoho televízorov a boli spustené viaceré rádiá. Možno až sedemdesiat percent dospelých obyvateľov Slovenska netrpezlivo očakávalo volebné výsledky. A len pár zainteresovaných vedelo, že v Ústrednej volebnej komisii prebieha diskusia o tom, či budú uznané. Predseda komisie Pavol Baxa vtedy prežíval jednu z najťažších chvíľ v živote.
Kto chcel rušiť voľby? HZDS, HZD a Smer?
„V nedeľu o štvrtej ráno som parkoval auto pred domom, keď zrazu zazvonil telefón. Volal mi člen volebnej komisie z Trnavy, že majú problém. Otočil som sa a išiel späť.“ Problém nebol jeden, ale dva. Niektorí členovia volebnej komisie sa sťažovali, že si nemohli prečítať zápisnicu. A objavilo sa podozrenie zo zneužitia voličských preukazov.
Prvý problém vlastne ani problémom nebol. „Je neštandardné, aby zápisnicu niekto podpísal a potom dal námietku, že si ju nemohol prečítať. Ak by to neboli podpísali, vtedy by sa skúmalo, či je to relevantné, alebo nie. Toto sme vyriešili.“ Druhá vec mala závažnejší charakter. „Traja predstavitelia Okresnej volebnej komisie v Trnave priložili k zápisnici list, podľa ktorého mali podozrenie zo zneužitia voličských preukazov. Tvrdili, že niektorí voliči volili v mieste bydliska a potom, s voličským preukazom, aj inde.“ Svoje podozrenia však nekonkretizovali. Išlo o členov komisie za HZDS, HZD a Smer.
V Ústrednej volebnej komisii teda padli aj návrhy, nech sa to všetko preverí. Takisto padli protiargumenty – voličských preukazov bolo vydaných šesťdesiatpäť a pol tisíca. „A my sme nemali nič iné, len nepomenovanú, neadresnú indíciu. Dokonca sa nič také neobjavilo v žiadnej zo zápisníc.“ Jednou z možností bolo dať podnet preverovať polícii. Tá by však musela rozpečatiť voličské zoznamy, vyhľadať tých voličov s voličskými preukazmi a zisťovať, ako, kto a prečo ich zneužil. Oficiálne výsledky volieb by pravdepodobne neboli dodnes.
Začali teda hlasovať, či podnet uznajú. Zo štyridsaťštyričlenného zboru bolo proti alebo sa zdržalo asi sedem hlasov. Za to, aby sa podnet odložil ako irelevantný, bola viac ako polovica. „Myslím, že dvadsaťštyri členov komisie. Potom aj tí, čo boli proti, podpísali zápisnicu bez výhrad.“ Baxa hovorí, že v niektorých momentoch mu už skutočne prechádzalo hlavou všeličo. „Ale som rád, že to dopadlo tak, ako to dopadlo.“
Za členstvo? Pekné slovo alebo nič
Tohoročný šéf ÚVK je vlastne profesionálnym členom tých najdôležitejších komisií. „Niekedy žartom hovorím, že som v ústredných volebných, referendových a neviemakých komisiách služobne najstarší. Mám za sebou voľby v rokoch 1992, 1994, 2002. Len v roku 1998 chcela SDK, aby tam bol právnik, Čarnogurský.
Ani jedna z referendových komisií, kde Baxa sedel, nebola úspešná. „Ale to nie je moja chyba! (Smiech).“ Náhodne ho vylosovali nielen teraz do volieb, ale aj za predsedu volebnej komisie v prezidentských voľbách. „Teraz som mal teda isté tušenie, ale nechal som to na Pána Boha.“ Hoci má veľkú zodpovednosť, nie je práve najlepšie plateným človekom.
„Niekto si myslí, že sa za tú prácu dostanem päť- alebo šesťcifernú sumu. Nie je to pravda. Dostáva sa len poďakovanie, aj to len pri ústnych rozhovoroch. Je to čestná funkcia.“ On sám to robí preto, že to má ako hobby, nič ho to nestojí, len niekoľko hodín alebo dní.
Zostal v Bratislave, lebo zmeškal vlak
Baxa žije v Bratislave. Prišiel sem z Novej Dubnice študovať chémiu. „Počas celého štúdia som si hovoril, že keď doštudujem, prvým vlakom odídem preč. Ten vlak som buď zmeškal, alebo ho nepristavili.“ Dnes robí v miestnej samospráve, na magistráte má na starosti sociálnu a bytovú politiku slovenskej metropoly. Vie odpovedať aj na to, komu sa dávajú úplatky, ak chce niekto dostať byt. „My to máme podelené, ale nie, čo sa týka úplatkov. Tie sa neberú. Ja mám na starosti tvorbu projektov, iné oddelenie ich realizuje. Ale stáva sa mu, že ľudia naznačia, že by sa radi dostali k bytu rýchlejšie, za províziu. „Je však najlepšie zahasiť to hneď na začiatku.“
Už je zrejme každému jasné, že Pavol Baxa bol v Ústrednej volebnej komisii za KDH. Je veriacim a nábožensky založeným človekom, ktorý bol pred novembrom 1989 aktívny v podzemnej cirkvi. „Poznal som sa, samozrejme, aj s Františkom Mikloškom. Organizovali sme náboženské krúžky.“ Pre KDH síce tipoval osem percent, ale veril vo viac. Zaujímavé je, že je rád, že SDKÚ dostala toľko hlasov, koľko dostala.
„Fico robil veľmi agresívnu kampaň, a pokiaľ ja poznám našu spoločnosť, viem že jej to nesvedčí. To zvláštne volanie po spravodlivosti až naháňalo strach. Neveril som však, že sa komunisti dostanú do parlamentu.“ U člena Smeru videl už počas sčítavania výsledkov z okresov veľké sklamanie. „Oni naozaj verili, že budú tou rozhodujúcou silou pri zostavovaní vlády. Je dobré si veriť, ale v tomto prípade to bolo až nebezpečné.“
ROMAN KRPELAN
