Zbláznime sa, keď sme dobrí? FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Ladislav Jača: Niečo vám poviem. Ježiš Kristus bol prvý komunista. Aj on žiadal svojich, aby sa zbavili majetku a išli s nímDruhý muž v Komunistickej strane Slovenska Ladislav Jača nepozná svojich ľudí. Ústredný tajomník šokoval SME tým, že nielenže nepozná jedenástich novozvolených poslancov KSS, ale ani si nevie predstaviť ich uplatnenie v parlamente. „Neviem, do ktorých výborov by mohli ísť. Sú to nováčikovia vo veľkej politike tak ako naša strana. To, že sme sa dostali do parlamentu, je malý zázrak. Pôsobíme absolútne na amatérskom základe.“
Vďaka štátnemu príspevku za voľby si však polepšia minimálne finančne. Už teraz hovoria, že sa chcú sťahovať do ďalších kancelárií. Zatiaľ majú v prenájme tri. Jača v nich zostane. „Do parlamentu som nekandidoval. Zasadzoval som sa o to, aby kandidovali len ľudia do šesťdesiat rokov. Ja mám o rok viac.“ Pozná sa však s Mečiarom a dokonca si s ním tyká. „Ja som ho volal Vladko už v šesťdesiatych rokoch, keď sme sa poznali zo zväzu mládeže. V poslednom období sme sa už nestretli.“
Komunistická strana však môže to, že Jača nebude sedieť v poslaneckých laviciach, ľutovať. Ani jeden z nových poslancov nemá taký vynikajúci kádrový posudok ako on. Bol školským pionierskym vedúcim, aktívnym členom Socialistického zväzu mládeže, aktívnym členom strany. „Chcel som sa o tom poradiť s rodičmi, ale s mamou to nestálo za reč, bola silne veriaca. Otec trikrát odmietol vstúpiť do strany, lebo tam vraj bolo veľa ľudákov. Ale mne povedal, že je to moja vec.“
Keď Jača dostal ponuku byť ideológom SZM, skonštatoval, že je to preňho španielska dedina a šiel na rok na stranícku školu, potom na Vysokú školu politickú do Prahy a nakoniec na odbor vnútorného života strany Krajského výboru Západoslovenského kraja. „Mal som na starosti členskú základňu, prijímanie, vylučovanie členov, disciplinárnu činnosť. Keď sa niektorí funkcionári správali ako polobohovia, neváhal som navrhnúť im odobratie štátnych vyznamenaní.“
Rok 1968 a vstup vojsk Varšavskej zmluvy však vníma ako Dubčekovo zlyhanie. „Vedenie strany nezvládlo situáciu. Alexander Dubček sa radšej ukazoval, ako skáče hlavičku do bazéna. Bolo potrebné najmä koncom šesťdesiatych rokov postúpiť v demokratizácii dopredu. Ale zvrhávalo sa to protisovietsky.“ Ľudia si vraj začínali príliš veľa dovoľovať, hoci ten socializmu „bolo treba stále budovať“. Normalizácia preto vraj nebola to, čo sa hovorí. „Ani jeden proces nebol vtedy politický.“
Keď sa v roku 1991 bývalá KSS transformovala na SDĽ, Jača sa preregistrovať nedal. „Boli to vedeckí komunisti a prakticky deti komunistických prominentov. Weissova matka robila na krajskom výbore, jeho otec bol veľkým funkcionárom. Preto sa dostal do Haagu za obchodného radcu. On by sa do Ústavu marxizmu-leninizmu nikdy nebol dostal bez svojich rodičov. Ak by ste mu dnes ukázali niektoré jeho diela, určite by sa vyhováral, že vtedy bol ešte veľmi mladý.“
Jačovo krédo je však tiež zaujímavé: „Kristus bol prvý komunista, lebo aj on žiadal svojich, aby sa zbavili majetku a išli s ním.“
ROMAN KRPELAN
