Z volebného výsledku SMK sa predseda Béla Bugár tešil v spoločnosti Lászlóa Nagya – výkonný podpredseda strany Miklós Duray sa na kolektívnom speve nezúčastnil. FOTO – TASR
Národnosť predsedu Národnej rady by sa dala zneužívať proti vládnej koalícii, ale zápas o verejnú mienku nie je vopred prehranýPôsobenie SMK vo vládnej koalícii a účinkovanie jej ministrov v prvej Dzurindovej vláde prispelo k tomu, že strana v mnohom stratila imidž politickej formácie, ktorá sa zaujíma iba o jednu menšinu. Posun vo verejnej mienke i posun v tom, ako stranu vnímajú jej koaliční partneri, je evidentný. Stačí porovnať, ako sa formovala vládna koalícia s SMK pred štyrmi rokmi a ako sa formuje teraz.
Koalícia vtedy a teraz
V období vrcholného mečiarizmu predstavitelia opozičných politických strán úzko spolupracovali s politikmi SMK, ale nedôvera voči cieľom tejto strany sa nestrácala. Napriek tomu, že spolupracovali v parlamente, vystupovali spolu na protestných mítingoch a rokovali za demokratickými okrúhlymi stolmi, v slovenskom prostredí pretrvávali obavy, že maďarské strany po vstupe do vlády prídu s požiadavkou územnej autonómie na etnickom princípe.
Preto v roku 1998 SDK iniciovala spoločné vyhlásenie s SMK, v ktorom sa objavila záväzná veta: „Maďarská koalícia vyhlasuje, že žiadna zo strán koalície nepresadzuje a nebude presadzovať vo svojom politickom programe ani v praktickej politike územnú autonómiu na etnickom princípe.“ Ale ani potom, čo ju SMK podpísala, nebola jej cesta do vládnej koalície bez komplikácií.
S návrhom, aby namiesto štvorkoalície vznikla iba trojkoalícia slovenských strán, prišla pred štyrmi rokmi SDĽ a jej najpopulárnejší politik Robert Fico. Zdôvodnil to tým, že „SMK je pravicová strana a my chceme vytvoriť široký priestor pre ľavicovú stranu“. Keď si odporom voči SMK vydobyla vo vláde o jedno miesto viac, ako jej podľa volebného výsledku patrilo, SDĽ prestala štvorkoalíciu odmietať.
K druhému konfliktu medzi SDĽ a SMK došlo pri koaličných rokovaniach. Obe strany trvali na tom, že práve ich človek si sadne do kresla ministra pôdohospodárstva. Spor sa vyhrotil natoľko, že v poslednú noc Dzurinda s Migašom navrhli predsedovi SOP Rudolfovi Schusterovi, aby vytvorili trojkoalíciu so 78 poslancami, „keďže sa s SMK nedá dohodnúť a že aj SOP bude z toho profitovať, lebo získa viac ministerských kresiel“.
Šéf SOP ponuku odmietol, lebo myslel aj na to, že pri kandidovaní na prezidentský úrad potrebuje podporu štyroch vládnych strán. SMK však musela rezort pôdohospodárstva uvoľniť pre ministra Koncoša.
Po štyroch rokoch nikto od SMK nežiada, aby podpisovala špeciálne vyhlásenia o jej vzťahu k autonómii, Benešovým dekrétom či vodnému dielu. Podľa neoficiálnych informácií to bude práve SMK, ktorá dostane právo, aby vybrala ministra pôdohospodárstva. Okrem toho majú nominanti strany obsadiť funkciu vicepremiéra a dvoch ministrov. Ide o rezorty, ktoré budú – podobne ako pôdohospodárstvo – disponovať významnými finančnými zdrojmi z Európskej únie.
Ešte nie je pripravené?
Razantnosť, s akou SMK obhájila svoje záujmy vo vláde, kontrastuje s prístupom, aký si zvolila pri uplatňovaní svojho nároku v parlamente. Hoci je druhou najsilnejšou vládnou stranou, o funkciu predsedu Národnej rady prejavila iba taký záujem, aby svojím nezáujmom príliš neprekvapila.
Hoci kuloárne informácie z rokovaní štyroch predsedov nie sú ani zďaleka také bohaté a podrobné ako pred štyrmi rokmi, možno predpokladať, že aj tam zazneli stanoviská, aké sa bežne objavujú i na menej dôležitých fórach. Názor, že by nebolo práve šťastné, keby sa Maďar stal predsedom slovenského parlamentu, lebo „Slovensko ešte nie je na to pripravené“, zastávajú aj ľudia, ktorí na jeho uplatnení a šírení nemajú priamy politický záujem. S Bélom Bugárom rokujú aj politici, ktorí takýto záujem majú.
Ak upozorňujú na skutočnosť, že Maďar na čele slovenského parlamentu poskytuje príležitosť, aby tento fakt zneužívali politickí súperi, tak majú pravdu. Vladimír Mečiar v prezidentskej kampani v roku 1999 zámerne upozorňoval, že jeho protikandidát „sa hlási ako občan Slovenskej republiky k nemeckej národnosti“. V skutočnosti sa Rudolf Schuster hlásil iba k predkom tejto národnosti, no aj tak to bolo v politickom boji zneužité. Zo skutočnosti, že národnosť predsedu parlamentu by sa dala zneužívať proti vládnej koalícii, však nevyplýva, že zápas o verejnú mienku je už vopred beznádejne prehraný. Doterajšie skúsenosti svedčia skôr o opaku.
Nechcem ísť vyššie
Samotný Béla Bugár rád v rozhovoroch pripomína, že keď bol zvolený za podpredsedu parlamentu, tak dostával výhražné anonymy, ale v nedávnych voľbách volilo SMK viac Slovákov ako pred štyrmi rokmi. Tézu, že „prácu SMK ocenili nielen občania maďarskej národnosti“, ilustroval aj tým, že jeho strana získala hlasy aj v čisto slovenských regiónoch – v Martine, Banskej Bystrici a dokonca aj v Čadci. To všetko mohli byť argumenty proti názoru, že ak by sa stal predsedom Národnej rady, tak by to malo fatálne následky. Existuje dostatok indícií, že predseda SMK tieto argumenty nepoužil alebo ich nepoužil dostatočne razantne.
Päť týždňov pred voľbami dostal od redaktora Pavlíka otázku, či má ambíciu, aby po nich šiel do výkonnej funkcie vo vláde. Bugár odpovedal: „Do vlády nie. Nechcem ísť ani vyššie, ako som teraz.“ Nešlo iba o jeho osobné stanovisko, ale o politický postoj SMK. Tri dni pred voľbami sa redaktor Bednár spýtal, že ak voľby potvrdia silu SMK, či bude ašpirovať na funkciu predsedu parlamentu. Béla Bugár mu odpovedal: „Ja si myslím, že SMK je dostatočne rozumná, aby si uvedomila isté možnosti.“ Aj keď táto formulácia naznačuje, že strana rešpektuje vonkajšie, teda spoločenské limity, ochota, s akou sa týmto „limitom“ podriaďuje, vedie k záveru, že má pre ne aj silné vnútorné porozumenie.
Dvojaká identita
Pre slovenské politické strany nie je rozdiel medzi funkciou podpredsedu a predsedu parlamentu zásadný. Kto mohol byť podpredsedom, môže byť aj predsedom. Zdá sa, že SMK vníma tento rozdiel oveľa citlivejšie.
Politik, ktorý zastáva funkciu podpredsedu, má možnosť i oprávnenie na to, aby ovplyvňoval všetko, čo sa v tejto inštitúcii deje. To je práve pozícia, s ktorou sa predstavitelia SMK stotožňujú. Ak by pokročili ešte o stupeň vyššie, už by zákonodarný orgán nielen usmerňovali, ale aj reprezentovali. Čo je rola, na ktorú nie sú pripravení nielen mnohí Slováci, ale ako sa zdá, ani politici SMK.
Bývalý maďarský prezident Árpád Göncz už v roku 1996 v Slovenskom Komlóši, teda v maďarskom meste so slovenským obyvateľstvom, povedal, že na oboch stranách hraníc „jestvuje alebo sa začína rodiť dvojaká identita“. Identita príslušníka národa, ku ktorému človek patrí, a identita občana štátu, v ktorom žije.
Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že politici SMK iba ustupujú očakávaniam svojich slovenských partnerov, či verejnej mienky, a preto sa nedomáhajú práva reprezentovať štát v takej funkcii, akou je predseda zákonodarného zboru, druhý pohľad nasvedčuje tomu, že sa ho nedomáhajú aj preto, lebo by tým svoju druhú, občiansku a štátnu identitu povýšili na úroveň identity národnej. Ak postoj SMK vyhovuje ich koaličným partnerom, neznamená to, že prospieva aj krajine.
profilYŽiadny politik na Slovensku sa tak nezapája do politického života v Maďarsku ako výkonný podpredseda SMK Miklós Duray. Podporoval stranu premiéra Antalla, lebo ten vyhlásil, že sa cíti ministerským predsedom 15 miliónov Maďarov. Podporoval aj stranu premiéra Orbána, ktorý zas povedal, že „budúcnosť Maďarov nie je v10-miliónovom Maďarsku, ale v15-miliónovom maďarskom národe“. Miklós Duray podporuje také reprezentácie Maďarskej republiky, od ktorých si sľubuje, že vykonajú kroky „k politickej reintegrácii Maďarska bez zmeny hraníc“. Výkonný podpredseda SMK bol jedným zo spolutvorcov maďarského krajanského zákona, ktorý bývalý premiér Viktor Orbán označil za „spoločný zákon Karpatskej kotliny“ a za stelesnenie idey „zjednotenia národa ponad hranice“. To bol dôvod, pre ktorý sa Miklós Duray na predvolenom mítingu v Budapešti neodvolateľne prihlásil k populistickému hnutiu pána Orbána: „Viktor, felvidék je s tebou.“
Podľa predstaviteľov maďarskej liberálnej inteligencie na Slovensku nedokázalo vedenie SMK na čele v Bélom Bugárom eliminovať ústredné postavenie svojho výkonného podpredsedu v budapeštianskych vládnych kruhoch, a preto bolo dlhé roky vo vleku za Durayom a Orbánom. Otvorený list deväťdesiatich maďarských intelektuálov verejnosť upozornil na paradoxnú skutočnosť: SMK v Maďarsku uprednostňuje populistické ľudové hnutie mečiarovského typu, ktoré vedie expremiér Orbán, kým na Slovensku hlása a podporuje hodnoty, ktoré sú výrazne odlišné. Táto dvojtvárnosť SMK spôsobuje, že strana je nevyspytateľná, lebo nikdy nemožno dopredu predpovedať, ktoré krídlo v nej získa prevahu. Na početné predvolebné otázky, prečo je M. Duray tak vysoko na kandidátke SMK, predseda Bugár odpovedal: „Pred štyrmi rokmi bol druhý, teraz je deviaty a toto odráža aj jeho postavenie v strane.“ Preferenčné hlasy voličov SMK posunuli výkonného podpredsedu SMK z deviateho miesta na piate.
