BRATISLAVA. Do konca roku chce minister životného prostredia Peter Žiga zo Smeru pripraviť zákon, ktorý by zrušil Recyklačný fond.
„Je fenoménom v našej krajine, pretože sme jedinou krajinou Európskej únie, kde takáto inštitúcia existuje,“ tvrdí.
Ak sa mu zámer podarí presadiť, vyhovie najmä požiadavkám priemyslu, ktorý do fondu odvádza príspevky, na ich použitie však má len malý dosah.
Podpredsedníčka ZMOS Viera Krakovská však pre agentúru SITA povedala, že recyklačný fond nesmie zaniknúť, kým štát nezavedie účinný legislatívny rámec upevňujúci rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov tovarov za odpad.
Rozhodujú o miliónochFond
Na čo slúži
neštátny účelový fond vznikol v roku 2001,
vyberá príspevky od výrobcov a dovozcov batérií a akumulátorov, olejov, pneumatík, viacvrstvových kombinovaných materiálov, kovových obalov, plastov, papiera, skla, vozidiel a elektrozariadení,
peniaze prerozdeľuje na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania odpadov.
Výrobcovia a dovozcovia batérií, akumulátorov, pneumatík, obalov, skla, elektrospotrebičov či vozidiel odviedli vlani do fondu 12,5 milióna eur.
Fond delil peniaze medzi vyše tisícku obcí a subjektov, ktoré za ne zberali, zhodnocovali a spracúvali plasty, papier, sklo, ale aj staré batérie, oleje či elektroodpad.
Žiga teraz tvrdí, že fond už svoju historickú úlohu, ktorou bolo najmä budovanie infraštruktúry na recykláciu odpadu, splnil.
Úlohu fondu by podľa neho mali na seba prevziať oprávnené organizácie, ktoré popri fonde fungujú už dnes a odčerpávajú značnú časť peňazí, s ktorými spočiatku nakladal iba fond.
Zriaďujú ich firmy, ktoré kritizujú fungovanie recyklačného fondu a triedenie odpadu radšej podporujú cez ne.
„Dovozcovia a vývozcovia môžu vďaka oprávneným organizáciám dávať oveľa väčší pozor, aby peniaze boli využité čo najefektívnejšie, zatiaľ čo pri Recyklačnom fonde boli veľké pochybnosti o efektivite vynaložených peňazí,“ hovorí Miroslav Jurkovič, riaditeľ združenia Slicpen, ktoré tvoria firmy, čo vyrábajú a používajú obaly.
Samosprávy si zvykliSo zámerom ministerstva sa zatiaľ nestotožňujú samosprávy, pre ktoré boli príspevky z Recyklačného fondu dôležitým nástrojom na podporu triedenia odpadu.
„Fond nemôže byť zrušený bez náhrady vo vzťahu k mestám a obciam,“ vraví hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska Marta Bujňáková.
ZMOS upozorňuje, že separácia odpadu je štyrikrát drahšia ako klasický odvoz, a preto sú obce na podporu z fondu odkázané.
Ekológ Miloš Veverka z Centra pre trvalo udržateľne alternatívy tiež upozorňuje, že firemné organizácie budovanie infraštruktúry na separovanie v obciach zväčša nepodporujú a prispievajú im iba na triedenie.
„Ak chceme fond zrušiť, musíme porozmýšľať, ako nahradiť tento nástroj.“
Ministerstvo k zrušeniu fondu vedú aj výhrady k jeho hospodáreniu. Žiga mu vyčíta, že štát nedokáže peniaze dostatočne kontrolovať.
Organizáciu aj v minulosti kritizovali, že prerozdeľovanie peňazí nie je priehľadné a nahráva najmä firmám blízkym fondu.
V orgánoch fondu pritom sedia aj nominanti ministerstiev životného prostredia, hospodárstva a financií, zastúpenie v nich majú aj priemyselné firmy a samospráva.
Nízku priehľadnosť fondu kritizuje aj Veverka. „Zo zverejneného názvu projektu a sumy nemáte šancu zistiť, o čom podporený projekt je.“
Vedenie fondu v pondelok na otázky neodpovedalo.
Beata
Balogová
