Zdá sa, že po voľbách v roku 2002 budú ústavné funkcie obsadené inak, lebo druhým najsilnejším vládnym subjektom sa stala Strana maďarskej koalície.
Keď sa v novinách objavili úvahy, či „súboj“ o post predsedu parlamentu vyhrá SMK, alebo KDH, ozvali sa politici, ktorým predstava, že by na čele slovenského parlamentu mohol byť Maďar, zjavne neulahodila.
Možnosť, že predstaviteľ SMK obsadí druhú najvyššiu ústavnú funkciu v Slovenskej republike, priviedla Pravú SNS k vyhláseniu, že keby k tomu došlo, bolo by to „urážkou štúrovcov a ďalších generácií národnooslobodzovacieho boja Slovákov za národnú slobodu“. Predseda Smeru sa nechal počuť, že by nebolo typické, keby tento post, ktorý je „spojený aj s určitými historickými tradíciami Slovenska“, zastával predstaviteľ národnostnej menšiny.
Na rozdiel od opozičných politikov, ktorí otvorene či zahmlene vyjadrili názor, že predsedom parlamentu môže byť iba Slovák, predstavitelia rodiacej sa koalície zdôrazňovali, že obsadenie tohto postu závisí od výsledku ich rokovaní. Mikuláš Dzurinda od novinárov žiadal, aby vzali na vedomie, že „tých siločiar, ktoré determinujú názor na obsadenie takej alebo onakej funkcie, je veľmi veľa“.
Snaha koaličných politikov presvedčiť verejnosť, že ak sa nestane predsedom parlamentu predstaviteľ SMK, tak nie preto, lebo je Maďar, ale z toho dôvodu, že sa štyria predsedovia dohodli inak, by nepôsobila veľmi vierohodne, keby im nepomáhala zvláštna okolnosť.
SMK si svoj nárok na druhú najvyššiu ústavnú funkciu uplatňuje veľmi vlažne. Iba tak, aby sa nepovedalo, že ju vlastne nechce.
