BRATISLAVA. Ľudia, ktorí chcú učiť na univerzitách, by mali prejsť psychotestami. Školskí odborári žiadajú vyšetrenia u psychológov, chcú tak zabrániť šikanovaniu študentov.
Minister školstva Dušan Čaplovič zo Smeru plánuje až po verejnej diskusii rozhodnúť, či im vyhovie.
„Chceme presadiť psychotesty ako preventívny prostriedok, pretože na vysokých školách sú problémoví učitelia. Neraz ide o veľkých odborníkov, ale majú neprijateľné správanie k študentom,“ vraví podpredseda odborov Miroslav Habán.
Koľko sťažností ročne chodí na vysokoškolských pedagógov, štát nezisťuje. Ak ministerstvu školstva prídu, postúpia ich rektorovi školy.
O mnohých prípadoch sa oficiálne ani nevie, pretože študenti majú strach, že by mohli na sťažnosti doplatiť.
V minulosti bol medializovaný prípad právnika a učiteľa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jaroslava Chovanca, ktorého študentky obviňovali, že ich na skúškach obťažoval.
Chovanec, ktorý na škole dodnes učí, to označil za „voloviny“.
Prorektorka školy Dagmar Valentovičová vraví, že o psychotestoch sa dá debatovať, ak školské odbory zverejnia konkrétne prípady. „Neviem, že by dochádzalo k šikanovaniu študentov. Žiadne sťažnosti nemáme.“
Rozhodujúca je pečiatka
Bez dokladu, že sú psychicky v poriadku, nesmú brať nových učiteľov základné a stredné školy. Či majú prejsť psychotestmi, alebo stačí pohovor, však zákon nerieši.
Vysoké školy
Sťažnosti na učiteľov
Štátna školská inšpekcia nerieši sťažnosti na vysokoškolských učiteľov,
sťažnosťami sa majú zaoberať univerzity,
počet sťažností nikto neeviduje.
Riaditeľka Gymnázia Jána Papánka na Vazovovej ulici v Bratislave Gabriela Dorňáková hovorí, že duševný stav sa v skutočnosti neskúma. „Je to iba o pečiatkach. Stala sa z toho formalita, čo je veľmi zlé.“
Keď sa v decembri opäť uchádzala o kreslo riaditeľky, potrebovala potvrdenie, že je spôsobilá funkciu vykonávať.
„Obvodná lekárka mi iba vypísala doklad, že som fyzicky a psychicky spôsobilá. U psychológa som nebola.“
Dorňáková si myslí, že by mali učiteľov posudzovať zodpovednejšie. Sama mala problémy so slovenčinárom, ktorý predtým učil na filozofickej fakulte.
„Najprv bol utiahnutý, po čase začal nezmyselne kričať na chodbe, vo vestibule roztrhal veci, bol agresívny, žiakom zadal úplne nevhodnú úlohu, písal mi škaredé listy.“
Neskôr zistila, že trpí schizofréniou a vysadil lieky. Dnes je v invalidnom dôchodku.
Riaditelia v nevýhode
Riaditelia základných a stredných škôl môžu poslať učiteľov na psychologické vyšetrenie, ak majú pochybnosti o ich stave.
Ľuboš Tužinský zo Štátnej školskej inšpekcie upozorňuje, že sa to neraz obracia proti nim.
„Pre lekára je aj duševne narušený jedinec predovšetkým jeho pacientom a 'nepotopí' ho potvrdením o neschopnosti vykonávať učiteľské povolanie. Navyše, pedagóg si lekára vyberá sám.“
Dôsledkom podľa neho býva, že sa učitelia cítia urazení a podávajú trestné oznámenia na riaditeľov. Lepšie by boli pravidelné psychologické vyšetrenia po piatich či po desiatich rokoch.
Psychologička Zdenka Kubišová považuje za vhodné, aby sa zisťovali psychologické predpoklady všetkých učiteľov.
„Mali by preukázať, či dokážu zvládnuť záťaž, ktorá ich doživotne čaká, dnes je veľa hyperaktívnych detí, s ktorými treba vedieť pracovať.“
Rodičia sa najčastejšie sťažujú na vulgárne nadávky učiteľov, ponižovanie, zosmiešňovanie detí. Upozorňujú aj na hádzanie predmetov, facky či kopance.
Tužinský pripomína, že nevhodne väčšinou reagujú na neslušných žiakov.
Za jeden z najvážnejších prípadov považuje učiteľku, ktorá obviňovala kolegov z podpálenia domu, sexuálnych vrážd či práce v pornografických časopisoch.
„Bežnými postupmi nedokázala riaditeľka školy prípad vyriešiť. Podarilo sa to, až keď do prípadu vstúpila polícia.“
