Bratislava 19. júna (TASR) - Zákonodarný zbor vyčlenil piaty rokovací deň 50. schôdze na posúdenie návrhu na vydanie súhlasu s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov. Predtým však definitívne schválil uznesenie, na základe ktorého Slovensko pristúpilo k Protokolu o vode a zdraví, ktorý je súčasťou Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
Poslanci dnes hlasovaním rozhodli, že budú pokračovať v prerokovávaní návrhu ústavného zákona o použití výnosov z privatizácie majetku štátu pripravený poslancom Jánom Langošom. Prezentovalo sa 105 zákonodarcov, s posunom do druhého čítania súhlasilo 80, proti bolo 8, hlasovania sa zdržalo 11 a 6 nehlasovalo.
Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov uviedol dnes pred poslancami minister zahraničných vecí Eduard Kukan, ktorý tento dokument za Slovenskú republiku podpísal 20. januára tohto roku v sídle Rady Európy. Doteraz ju podpísalo 27 členských štátov RE, z toho 14 ju už ratifikovalo. Charta upravuje otázky ochrany a používania jazykov národnostných menšín v oblasti vzdelávania, súdnictva, štátnej a verejnej správy, médií, kultúry, hospodárskeho a spoločenského života a cezhraničnej spolupráce. Ťažisko charty spočíva vo výbere menšinových jazykov. SR vybrala po vymedzení "geografickej oblasti" ich používania týchto deväť: bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský.
Tento dokument Rady Európy bol prijatý 5. novembra 1992 v Štrasburgu. Jeho cieľom je zabrániť vymieraniu jazykov a pomôcť ich oživeniu zvýšením ich používania v písomnom a ústnom styku na verejnosti, v sociálno-ekonomickom kontexte, ako aj ich výučbou.
Členské krajiny Rady Európy, ktoré sa pripojili k charte, sa zaväzujú rozvíjať úplnú rovnosť medzi národnostnými menšinami a väčšinovým obyvateľstvom, rozvíjať podmienky na rozvoj menšinových kultúr, ich identity a tradícií. Signatárske štáty sa takisto zaväzujú zabezpečiť prístup menšín k médiám a umožniť používanie menšinového jazyka na verejných miestach, ako aj na úradoch. Na základe konvencie sa štát zaväzuje uznať právo používať meno a priezvisko v jazyku menšiny.
Text charty pozostáva z preambuly a 23 článkov.
V preambule sa okrem iného hovorí, že právo používať regionálny alebo menšinový jazyk v súkromnom a vo verejnom živote je považované za neodňateľné právo v zmysle zásad obsiahnutých v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach Organizácie Spojených národov a v duchu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy.
Uvedomujúc si skutočnosť, že ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov v rôznych krajinách a regiónoch Európy je významným prínosom utvárania Európy, založenej na princípoch demokracie a kultúrnej rozmanitosti v rámci zachovania národnej suverenity a územnej celistvosti, berúc do úvahy špecifické podmienky a historické tradície v jednotlivých regiónoch európskych štátov, sa zástupcovia členských štátov dohodli na 23 článkoch charty. Sú nimi Všeobecné ustanovenia, Záväzky, Organizačné opatrenia, Existujúce režimy ochrany, Existujúce záväzky, Informácie, Ciele a zásady, Vzdelávanie, Súdne orgány, Správne orgány a verejné služby, Médiá, Kultúrna činnosť a kultúrne zariadenia, Ekonomický a sociálny život, Medzinárodné výmeny, Pravidelné správy, Kontrola správ, Výbor expertov a Záverečné ustanovenia, ktoré obsahujú 6 článkov.
Schválenie charty je podmienkou prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie. Doteraz ju podpísalo 27 členských štátov Rady Európy, z toho 14 ju už ratifikovalo.
