BRATISLAVA. Štátu treba nahlasovať cesty do zahraničia, ak mimo domova strávite vyše 90 dní. Ak neoznámite, kde a ako dlho budete, môžete dostať pokutu, pretože spravíte priestupok.
Poslanci včera rozhodli, že hlásenia budú povinné od 1. júla. Podľa novely o vycestovaní musia informovať úrad v mieste trvalého pobytu.
Hlásenia sa týkajú aj vysokoškolákov, ktorí na leto cestujú na študijno-pracovné pobyty do Ameriky či iných krajín.
Osuský sa hádal s ministrom
Novela vyvolala spor medzi ministrom vnútra Robertom Kaliňákom zo Smeru a poslancom Petrom Osuským z SaS.
„Táto úprava je nevhodná, nadmerne a neodôvodnene zasahuje do slobodného pohybu a súkromia občanov. Ak občan nemá v úmysle zrušiť trvalý pobyt na Slovensku, nie je nevyhnutné ukladať mu povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí,“ kritizoval Osuský.
Kaliňák reagoval, že Osuský novele nerozumie. Občania musia oznamovať dlhšiu cestu do zahraničia už dnes. „Ale keďže je v zákone formulácia občan ohlási, tak to skoro nik nerobí. Novelou sme pridali slovo povinný, aby nevznikali pochybnosti,“ hovorí minister.
Štát podľa neho hlásenia potrebuje, aby vedel, kam doručovať zásielky. „Pomáha to pri vyplácaní sociálnych dávok, dôchodkov, údaj je potrebný na platenie daní.“
Momentálne platí, že v prípade ciest prekračujúcich 90 dní ide o prechodný pobyt, nad 185 dní o trvalý pobyt.
Ak novelu podpíše prezident, štát od januára zriadi Register fyzických osôb, cez ktorý by mali byť osobné údaje občanov prístupné všetkým úradom.
Databáza by mala zredukovať byrokraciu. Zmenu bydliska by už nemalo byť potrebné oznamovať napríklad Sociálnej poisťovni.
SaS: Vláda sa hlási k mečiarizmu
Strana SaS považuje zákon za neprijateľný.
"SaS to považuje za neprijateľný zásah štátu do osobných slobôd občanov, za úradné šikanovanie, hodné policajného štátu a dobrý dôvod na občiansku neposlušnosť," píšu liberáli vo svojom stanovisku.
Zároveň v ňom žiadajú prezidenta Ivana Gašparoviča, aby novelu nepodpísal.
Podľa SaS sa ňou vláda prihlásila k temnému obdobiu mečiarizmu.
"Už zákon z júla 1998 o hlásení pobytu občanov obsahoval kontroverzné ustanovenie, podľa ktorého občan, ktorý má trvalý pobyt na území SR a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytuď," pripomína SaS s tým, že 15 rokov o túto "absurdnú povinnosť nikto ani nezakopol".
Podobnú výzvu zaslal prezidentovi aj Most.
Smer najprv omylom podporil opozíciu
Vznik registra museli v stredu prerokovávať opäť, hoci sa tak stalo už pred dvomi dňami a mali ho definitívne schváliť.
K tomu však nedošlo, keďže vládna väčšina nechtiac schválila jeden z opozičných pozmeňujúcich návrhov. Situáciu sa rozhodli poslanci Smeru riešiť vrátením zákona do druhého čítania, čo si aj odobrili.
Odôvodnili to tým, že bola schválená zmena, "ktorá nie je premietnutá v ďalších ustanoveniach zákona, čo spôsobí problémy v aplikácii zákona". O zákone budú poslanci hlasovať po prerokovaní.
Do rozpravy sa prihlásili traja poslanci. Nezaradený Alojz Hlina vyhlásil, že nemôže nevystúpiť a nevychutnať si chybu, ktorej sa dopustil vládny Smer a ktorú si strana priznala vrátením zákona do druhého čítania.
"Stratili ste koordinát (šéfku klubu Smeru Janu Laššákovú, pozn. TASR), tak ste zblbli," zdôraznil Hlina.
Nezaradený poslanec Daniel Lipšic následne požiadal, aby Laššáková bola vždy prítomná pri hlasovaniach. "Lebo keď tu nie je, väčšina pléna nevie ako má hlasovať," poznamenal.
Chýbal Laššákovej signál
Smer schválil nežiaduci pozmeňujúci návrh v neprítomnosti Laššákovej, ktorá vždy ukazuje svojim spolustraníkom signál, ako majú hlasovať.
Samotní poslanci Smeru priznali, že vznikol chaos a že pozmeňujúci návrh schváliť nechceli.
Hlasovanie následne posunuli o deň. Ani o 24 hodín sa k nemu ale nevrátili, stalo sa tak až v stredu.

Beata
Balogová
