BRATISLAVA. Potomkovia po najbohatšom mužovi bývalého Československa Janovi Antonínovi Baťovi budú žiadať od Slovenska miliardové odškodné za majetok zhabaný na základe Benešových dekrétov.
Informuje o tom denník Pravda.
V niektorých prípadoch ide o celé mestá ako Partizánske, Svit, ale aj Bojnický zámok.
Prečítajte si viac o tom, kto bol Jan Antonín Baťa
Dediči sa plánujú domáhať peňazí po tom, čo Slovensko zrušilo trest prepadnutia majetku, ktorý Janovi Antonínovi Baťovi uložil československý súd v roku 1947 za údajnú kolaboráciu s fašizmom.
Prvé procesy o odškodné už bežia v susednom Česku, ktoré očistilo podnikateľovo meno v roku 2007.
Podľa zástupcu dedičov Tomáša Pecinu sa už začal spisovať Baťov majetok.
„Na Slovensku nevlastnil žiaden osobný majetok, bolo tu však veľké množstvo podnikov, ktoré patrili pod Baťov koncern. Baťa tu vybudoval štyri priemyselné centrá, Partizánske, Svit, Nové Zámky a Bošany. Prostredníctvom akciovej spoločnosti vlastnil napríklad aj Bojnický zámok a tiež popradské letisko, hoci pri ňom máme ešte otáznik,“ povedal pre Pravdu zástupca rodiny.
Peniaze chcú investovať na Slovensku
Podľa Pecinu rodina Baťovcov nemá záujem o reštitúciu a prinavrátenie majetkov. Bude žiadať len peniaze.
„Priamo v Benešovom dekréte o znárodnení sa uvádza, že za znárodnenie prislúcha náhrada. Tú mal podľa dekrétu vysporiadať zvláštny úrad, ten však nebol nikdy zriadený, a preto táto povinnosť prechádza na slovenské ministerstvo financií,“ tvrdil Pecina.
Pecina dodáva, že ak potomkovia získajú peniaze z dedičstva, investujú ich na Slovensku.
„Nadviazali by na Baťovo dielo. Podobne ako potomkovia v Českej republike financujú univerzitu, nemocnicu“.
Celkovú sumu ešte nedali dokopy, ale podľa neho ide o sumy v miliardách eur. Len v prípade Bojnického zámku sa hovorí o 300 miliónoch eur.
Riaditeľ múzea v Bojniciach Ján Papco nevedel povedať, aká je komerčná hodnota zámku, len potvrdil, že účtovná hodnota, teda taká, za akú Baťa získal zámok, je asi 211-tisíc eur.
Otázky týkajúce sa nároku Baťovcov na zámok označil za predčasné a špekulatívne.
„Neviem, čoho sa mám obávať. Nepoznám súvislosti,“ ukončil Papco.
Rezort financií sa k celému problému vyjadril stručne: „Ministerstvo financií neeviduje v žiadostiach o finančnú náhradu žiadnu žiadosť od rodiny Baťovcov“.
Celkový majetok odhadnúť nevedia
Pravda sa pokúsila nájsť ľudí, ktorí prišli s majetkom Baťu do kontaktu, no je ich stále menej.
Celkovú hodnotu baťovského imania na Slovensku si netrúfol odhadnúť ani Jozef Kmeť z Bojníc, zrejme posledný žijúci pracovník správneho oddelenia, ktoré spravovalo celý nehnuteľný majetok baťovej firmy.
„Všetci kolegovia pomreli. Už nemá kto povedať. Ja som nastúpil ako najmladší člen a k celkovému číslu som sa nikdy nedopracoval“.
Pamätal si, že pre firmu nebol vtedy problém dať napríklad 8 miliónov československých korún na kostol v Partizánskom a ďalších osem miliónov na kostol vo Svite.
A tiež, že len v takých Bojniciach toho firma vlastnila oveľa viac, nielen zámok, ale aj hotely, kúpele, lesy, polia, elektrárne.
Preukazovanie pôvodného majetku na Slovensku bude aj podľa historikov veľmi komplikované.
Archivár v Zlíne Martin Marek zdôraznil, že išlo o majetky právnických osôb, firiem. Ak by išlo o súkromné vily, tam je nárok na dedičstvo alebo odškodnenie nespochybniteľný.
No je náročné určiť podiel, ak ide o majetok akciových spoločností, najmä ak sa na ne vzťahovala taká špecifická legislatíva, akou sú Benešove dekréty.
„Okrem toho sa celá situácia komplikuje tým, že Jan A. Baťa sa po vojne v zákonom stanovenej lehote neprihlásil so svojimi akciovými podielmi,“ upozornil.
