Minister vnútra reagoval na kritiku ubezpečením, že novú pokutu nebude vymáhať.
Agentúrne spravodajstvo sme doplnili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Novela zákona o hlásení pobytu a registri obyvateľov, ktorá pod hrozbou pokuty 33 eur stanovuje obyvateľom povinnosť hlásiť miesto dlhšieho pobytu v cudzine, je hitom internetu.
Podnietila napríklad vznik skupiny na sociálnej sieti Facebook „Uvedomelí občania hlásia ministrovi Kaliňákovi svoju polohu“, ku ktorej sa v piatok pridalo vyše štyritisíc ľudí.
„Ja sa volám Poloha, týka sa hlásenie polohy aj mňa? To by mali v zákone vysvetliť, som zmätený,“ pýtal sa jeden z členov skupiny.
Ľudia sa hlásili aj priamo ministrovi cez vládny portál.
"Vážený súdruh Kaliňák, som doma a nikam sa nechystám, tak píšem, aby ste ma nepokutovali."
Marián Mikolášik z Kocúrkova, člen skupiny na Facebooku
Výdobytok novembra
Ministerstvo vnútra a poslancov Smeru, ktorí novelu vo štvrtok schválili, kritizovali aj opoziční politici.
„Povinnosť ohlasovať úradom dlhodobý pobyt v zahraničí považujeme za neprijateľný zásah štátu do osobných slobôd občanov, za úradné šikanovanie hodné policajného štátu a dobrý dôvod na občiansku neposlušnosť,“ napísali v stanovisku poslanci SaS.
Šéf Mosta-Hídu Béla Bugár vyhlásil, že slobodný pohyb občanov je ikonickým výdobytkom novembra 1989.
„Neexistuje žiadny dôvod, aby štát takto šikanoval občanov a robil z nich nesvojprávne osoby,“ tvrdí. Obe strany vyzvali prezidenta Ivana Gašparoviča, aby zákon nepodpísal.
Na pokuty zabudnú
Kaliňák zareagoval na vlnu kritiky a posmeškov zvolaním mimoriadnej tlačovky, na ktorej vyhlásil, že štát ľudí za nesplnenie povinnosti pokutovať nebude. „Nemáme to záujem kontrolovať, človek tým spôsobuje škody sám sebe,“ povedal.
Dlhšie pobyty v cudzine ako 90 dní majú ľudia nahlasovať už aj podľa dnešného zákona, no keďže v zákone je len formulácia „občan ohlási“, skoro nikto to nerobí. Podľa ministra sa preto stáva, že ľudia odídu na dlhšie mimo Slovenska a po návrate sa sťažujú, že štát zanedbal niektorú povinnosť voči nim, nedoručil im poštu či neposkytol dávky.
„Napríklad občan po návrate z cudziny zistí, že je voči nemu vedené exekučné konanie a mnohokrát v niekoľkonásobne vyššej sume, než bola pôvodne udelená pokuta,“ povedal Kaliňák.
Sľubuje, že od januára bude možné adresu v cudzine nahlasovať aj cez internet a ľudia nebudú musieť chodiť na úrad v mieste trvalého pobytu.
