Vyhodili ju z práce pre maďarský parlament preto, že sa hlási k rómskemu pôvodu matky. Medzinárodná expertka OSN pre menšiny RITA IZSÁK odvtedy pracovala na ochrane ľudských práv napríklad aj v Somálsku a Srebrenici. Slovenské rómske osady pozná najmä cez prípady nútenej sterilizácie.
Váš starý otec pochádzal zo Slovenska. Odkiaľ?
„Z malej dedinky Negyed (dnes Neded pri Šali, pozn. red.). Po Benešových dekrétoch museli v roku 1947 v rámci výmenného programu odísť. V mojej rodine sa o tom vždy veľa hovorilo, ale nie preto, že by sme žiadali späť majetok. Pre rodinu to bola veľká tragédia, v Československu mali zabehaný život v prepojenej komunite. Do Maďarska prišli medzi neznámych ľudí, stratili rodinu, známych. Môj otec sa už narodil v Maďarsku. No zapísalo sa to do histórie rodiny. Moja matka je pôvodom Rómka. Aj toto dedičstvo je pre mňa dôležité. Som rovnako Maďarkou ako Rómkou.“
Čím sa vaši starí rodičia v Československu živili?
„Boli roľníkmi a zostali nimi aj po presťahovaní do Maďarska. Pracovali v družstve, moja stará mama bola dojička a starý otec dozeral na dobytok.“
Aká veľká časť vašej rodiny sa musela presťahovať?
„To ani poriadne neviem. Chcela som nahrať rozprávanie starého otca, pamätal si všetko, dátumy, hodnotu majetku aj zvierat, ktoré museli v Československu nechať. Ale už som to nestihla. Žila som v Somálsku, pred mojím návratom starý otec zomrel. Už niekoľko rokov plánujeme navštíviť Neded, príbuzných, cintorín, starý kostol.“
Doteraz ste tam ešte neboli?
„Nie, ale chcem sa tam ísť pozrieť. Nie je to ďaleko za hranicou.“
Pokúšala sa vaša rodina získať aspoň časť pôvodného majetku naspäť?
„Takéto príbehy často zneužívajú politici, obzvlášť v Maďarsku a na Slovensku, na vytváranie napätia. Moja rodina sa na to nikdy takto nepozerala. Áno, je to bolestivé, veľa toho stratili, ale nenecháme politikov do toho zasahovať. Podobné to je teraz napríklad aj s dvojakým občianstvom. Ide o obyčajných ľudí, ktorí požiadali o maďarské občianstvo a stratili slovenské, stali sa obeťami systému.“
Pri nedávnych prezidentských voľbách v Česku opäť ožili Benešove dekréty. Mali by sa otvoriť?
„Odsun sa dial bez toho, že by sa niekto tých ľudí pýtal. Nikdy neboli odškodnení. Ale nemali by sa do toho miešať politici. Najskôr to treba konzultovať so zasiahnutými rodinami. Stredná Európa je veľmi rozdelená. Vidno to, keď niekam kandidujeme. V Latinskej Amerike všetky krajiny podporia spoločného kandidáta, tu krajiny súťažia. Aj napriek územným sporom o hranice by sa mali vedieť aspoň občas spojiť.“
Mali ste v detstve problémy s tým, že ste Rómka?
„Volali ma čokoládka a inými posmešnými menami. Až ako staršia som pochopila prečo. Prvou naozajstnou fackou bolo, keď ma v 21 rokoch prepustili z práce. Povedali mi, že šéf si neželá, aby jeho firmu reprezentovala Rómka.“
Aká to bola firma?
„Pracovali sme ako hostesky na oficiálnych akciách v parlamente a pre vládu. Nebola to štátna, ale súkromná firma. Prichádzala som do kontaktu s diplomatmi a napríklad s ľuďmi z NATO. Sekretárka šéfa mi povedala, že on si to neželá, keď zistil, že moja matka je Rómka. Smiala som sa na ňom a bolo mi to ľúto.“
Súdili ste sa?
„Známi právnici mi to radili, ale nechcelo sa mi ešte roky pozerať na jeho tvár. Chcela som, aby sa naše cesty rozišli. Bola to však silná skúsenosť, ktorá ma priviedla k právam menšín. Vyštudovala som právo, ale predtým som netušila, čo budem v živote robiť.“
Vo vašej štúdii o sieti rómskych žien v Európe spomínate aj Slovensko. Napríklad nútené sterilizácie. Ako dôkladne poznáte tieto prípady?
„Najskôr to vypuklo v Česku. Ženy zrazu začali rozprávať o tom, čo sa im stalo. Bez toho je ťažko s tým čokoľvek urobiť.“
Aj dvom slovenským ženám priznal Európsky súd pre ľudské práva odškodné za sterilizácie.
„To je skvelé. Na Slovensku bol totiž dlho problém so získavaním informácií, ženy o tom nechceli hovoriť. Dôležitý bol aj maďarský prípad ženy, ktorá prehrala všetky súdy v Maďarsku a za pravdu jej dali až na úrovni OSN.“
Poznáte slovenské rómske osady, boli ste tam niekedy?
„Cestovala som po Slovensku, ale máme u vás najmä rómskych zástupcov, ktorí nás informujú o dianí v krajine.“
Na Slovensku sa po rokoch dostal do parlamentu Róm, je zároveň aj splnomocnencom vlády. Sú vo svete Rómovia vo vysokých vládnych funkciách?
„Napríklad v Macedónsku majú strany založené na etnickom princípe. V Maďarsku máme v parlamente štyroch Rómov v dvoch rôznych stranách. Aj študentom však hovorím, že rómski politici nemusia riešiť iba rómske témy, ale mali by mať šancu venovať sa čomukoľvek.“
V Maďarsku bolo v posledných rokoch veľa smrtiacich útokov na Rómov. Prečo sa tak šíria?
„Snažíme sa to analyzovať. Hypotéz je veľa, súdy stále rozhodujú. Jedným z útočníkov bol mladík študujúci džez na univerzite. Nemal žiadne psychické problémy. Len chcel upozorniť na rómsku problematiku. Štúdie hovoria, že mnohí Maďari sú nahnevaní na to, ako sa krajina vyvíja. Nenaplnili sa ich očakávania po páde komunizmu. Sú to aj mladí ľudia. Majú pocit, že tu nikto nehovorí na rovinu. Priveľa politickej korektnosti zakrýva pravdu. A to využil Jobbik, začal hovoriť priamo s ľuďmi v krajine. Ľudia v regiónoch nie sú rasisti, možno len majú predsudky. A s Jobbikom sa môžu priamo porozprávať. Ľudí hnevá napríklad aj program na zastavenie segregácie Rómov. A keď napríklad Róm dostane byt v meste, ľudia, ktorí prišli o svoje domovy, to nechápu. Pýtajú sa, prečo Rómovia dostanú bývanie zadarmo a oni nie. Programy pre Rómov nevysvetlili obyčajným ľuďom a to spustilo vlnu nenávisti.“
Na Slovensku minulý rok mestský policajt zastrelil troch členov rómskej rodiny a dvoch zranil. Polícia ani súdy nenašli dôkazy pre rasový motív. Napokon strelca odsúdili na deväť rokov aj preto, že mal vraj psychickú poruchu. Ako policajti posudzujú rasový motív?
„Aj v Maďarsku existuje v niektorých prípadoch dvojaký meter. Napríklad nedávno odsúdili deväť Rómov súhrnne na 27 rokov za rasový útok, pri ktorom kričali 'Zabijeme vás, Maďari'. Išlo o prípad, v ktorom dlhodobo Rómov na danom mieste utláčali a po istom čase vybuchli a zaútočili. Nespochybňujem, že napadnutých zranili. Rasové motívy však často neodhalia pri útokoch na Rómov, ale oveľa častejšie pri útokoch Rómov na Maďarov. Nástroj, ktorý mal pôvodne chrániť menšiny, sa takto používa proti nim.“
V roku 2011 v Maďarsku zaznamenali 55 zločinov z nenávisti, teda rasistické či zamerané proti inej skupine. Na Slovensku to boli zhruba tri stovky. Vo Veľkej Británii 55-tisíc. Ako je to možné?
„V Británii majú lepšie informácie, aj ľudia hlásia útoky. Lepšie zaznamenávajú zločiny z nenávisti. V Maďarsku ich nemáme ani poriadne definované. Polícia nezisťuje motívy, je to iba škoda na majetku alebo zranenie. Ale nezisťujú, či sa to stalo pre nenávisť k určitej skupine. Mnoho obetí týchto zločinov ich nehlási, pretože nedôverujú systému. Zo zistení Agentúry Európskej únie pre základné práva napríklad vyplýva, že 57 až 74 percent útokov na menšiny a imigrantov v Európskej únii nikto nenahlási. Podobne polícii nehlásia väčšinu prípadov obete sexuálneho obťažovania.“
Slovenský Najvyšší súd tento týždeň rozhodol, že volebný slogan o cigánskych parazitoch od extrémistov zo strany Naše Slovensko je v poriadku a nepotrestal ich ani pokutou. Je to v poriadku?
„To je otázka, ako by mala byť obmedzená sloboda prejavu. Keď niekoho označíte za parazita, podobne ako v Rwande Hutuovia nazývali pred genocídou Tutsiov švábmi, ponižujete ho na úroveň zvieraťa. Áno, sú to iba slová. Ale prvý stupeň je, že tých ľudí pripodobníte k zvieratám. Potom im zrazu môžete ublížiť, pretože to sú vlastne zvieratá. Sudcovia by však mali rozoznať, čo je za takýmito prejavmi. Možno to spočiatku nevyzerá nebezpečne, ale to sú len začiatky. A ako to dopadlo aj v Rwande.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
