Ústavný súd rozhodol, že duševná porucha nie je automatický dôvod na zbavenie právnej spôsobilosti.
BRATISLAVA. Sú duševne chorí a nemajú skoro žiadne práva. Nemôžu uzavrieť manželstvo, vybrať si peniaze z banky či kúpiť si paušál u mobilného operátora.
Na Slovensku od roku 2003 stúpa počet ľudí, ktorých každý rok zbavia spôsobilosti na právne úkony. Väčšina susedných štátov už pritom svojim občanom svojprávnosť neodoberá.
Nesvojprávni
2003: 615 (600) 2004: 696 (682) 2005: 1009 (907) 2006: 1150 (1131) 2007: 1252 (1203) 2008: 1241 (1201) 2009: 1150 (1114) 2010: 1215 (1162) 2011: 1325 (1250) 2012: 1360 (1077)
V zátvorke počet ľudí úplne zbavených spôsobilosti.
Zdroj: MS SR
Kým v roku 2003 zbavili podľa štatistík ministerstva spravodlivosti súdy spôsobilosti 615 ľudí, vlani to bol už viac ako dvojnásobok – 1360. Až 79 percent z nich prišlo o svojprávnosť úplne.
Sú za tým aj obavy rodiny, že ich príbuzného zneužijú napríklad pri podpise nevýhodnej zmluvy, hovorí Zuzana Stavrovská, advokátka a podpredsedníčka Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím.
Rovnako však za tým podľa nej „môže byť sledovanie cieľa nie na ochranu, ale za účelom riešenia nakladania s majetkom toho človeka“.
Nezanedbateľnou skupinou medzi ľuďmi zbavenými spôsobilosti sú klienti domovov sociálnych služieb.
Svojprávnosť im berú automaticky a paušálne, „aby to bolo z hľadiska organizácie a rozhodovania jednoduchšie,“ vraví moderátorka a aktivistka Patrícia Jarjabková Garajová.
Mocní znalci
Zištným a praktickým riešeniam nahráva aj rutinné rozhodovanie súdov o spôsobilosti duševne chorých ľudí.
Súdy podľa Stavrovskej rozhodujú o pozbavení svojprávnosti najmä na základe znaleckých posudkov psychiatrov.
„Hodnotia len zdravotnú stránku, ale nie sociálne schopnosti a zručnosti človeka.“ Prevažná väčšina z posudkov podľa advokátky končí odporučením na úplne pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
„Súdy sa pri rozhodovaní spoliehajú výlučne na závery znaleckých posudkov, ako absolútnu pravdu,“ dodáva advokátka.
Bežné podľa nej je, že rozsudok súd ani nedoručí tomu, o kom rozhodoval.
Ľudia s mentálnym postihnutím vedia za seba rozhodovať, tvrdí odborníčka. Prečítajte si príbeh dvoch ľudí zbavených svojprávnosti.
Čítajte príbeh >>
Nemôžu automaticky
Stavrovskej dal pred pár mesiacmi za pravdu Ústavný súd v prípade jej klienta z Bratislavy.
Muža s mentálnou retardáciou a duševnou poruchou, ktorého odsúdili za týranie matky, na matkinu žiadosť zbavili aj spôsobilosti. A to aj napriek tomu, že návrh ešte pred verdiktom stiahla.
„Zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí,“ rozhodol Ústavný súd.
Ombudsmanka Jana Dubovcová sa podľa svojej hovorkyne Aleny Kuišovej domnieva, že zbavovanie spôsobilosti sa v mnohých prípadoch robí aj „v rozpore so základnými právami“.
Zmena do roku 2016?
Odborníci sa zhodujú, že zo zákonov treba úplne vyhodiť možnosť zbaviť človeka spôsobilosti.
V Rakúsku a Maďarsku už nie je, v Česku zo zákonov vypadne na budúci rok. U nás je zakotvená v Občianskom zákonníku ešte z komunizmu – z roku 1964.
„Diskusie smerujú k tomu, že v novej právnej úprave by sa už nepočítalo s možnosťou, aby fyzická osoba bola úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony,“ vraví o pripravovaných zmenách hovorkyňa ministerstva Jana Zlatohlávková.
Ponechá sa podľa nej len možnosť obmedzenia spôsobilosti. „Nový Občiansky zákonník plánuje ministerstvo spravodlivosti prijať v tomto volebnom období.“
Súdy veria iba znalcom
O zbavovaní svojprávnosti vraví MAROŠ MATIAŠKO, právnik Centra advokácie duševne postihnutých.
Prečo pribúda ľudí, ktorí sú zbavovaní svojprávnosti?
„Problém je v zastaranej právnej úprave ochrany ľudí s duševnou poruchou, ktorá ponúka iba dva veľmi reštriktívne nástroje, a to obmedzenie a pozbavenie spôsobilosti. Druhý dôvod spočíva v mylnom dôraze na zdanlivo jednoduché riešenia. Veľa laikov aj profesionálov si myslí, že pozbavením spôsobilosti vyriešia väčšinu očakávaných aj existujúcich právnych problémov človeka s duševnou poruchou. To je ilúzia, a zabúda sa aj, že pozbavenie spôsobilosti je ľudskoprávny problém.“
Je teda chybou súdov, že je toľko ľudí, ktorí sú zbavovaní svojprávnosti?
„Áno, na prvom mieste je to chyba súdov. Žiadny nemá povinnosť niekoho pozbaviť spôsobilosti. Častou chybou je prílišné preberanie názorov znalcov, ktorí nie sú právnikmi a nerozumejú právnym aspektom pozbavenia spôsobilosti. Druhou chybou je časté ignorovanie človeka s duševnou poruchou súdom. Vôbec s ním nehovoria a rozhodujú o ňom bez neho.“
V čom je teda zlý Občiansky zákonník a ako by sa mal zmeniť?
„Je to právna norma zo 60. rokov minulého storočia. Právna ochrana ľudí s duševnou poruchou je upravená iba v jednom ustanovení o obmedzení a pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Moderné zahraničné úpravy ponúkajú oveľa širšie možnosti a zároveň upúšťajú od pozbavenia spôsobilosti. Nová právna úprava by mala vychádzať z konceptu tzv. podporovaného rozhodovania, podobne ako nový český občiansky zákonník a zároveň by mala ponúkať riešenia šité na mieru. Zároveň je potrebné zabezpečiť efektívnu kontrolu tak, aby nedochádzalo k zneužitiu a pochybeniam, a v prípade zlyhania by mal existovať účinný sankčný mechanizmus.
