BRATISLAVA. Majú sa radi a už roky žijú v spoločnej domácnosti. Tridsaťpäťročný Lacko a 47-ročná Miňa z Lučenca sa však nemôžu vziať, lebo sú zbavení svojprávnosti.
„Žijú už spolu päť rokov a ich najväčším snom v živote je mať svadbu,“ hovorí ich opatrovník Marcel Jančovič.
„Žiaľ, naša legislatíva neumožňuje manželstvo občanom pozbaveným spôsobilosti na právne úkony.“ Lacko a Miňa trpia duševnou poruchou. Obidvaja majú Downov syndróm.
Dlhoroční priatelia sa spoznali v Ústave pre mentálne postihnuté deti a mládež v Dolnej Slatinke pri Lučenci. „Miňa žila na dievčenskom a Lacko na chlapčenskom oddelení,“ spomína Jančovič.
V dôsledku choroby nemuseli chodiť do školy a po dovŕšení 18 rokov ich podľa Jančoviča automaticky zbavili spôsobilosti na právne úkony.
V novembri v roku 2008 sa dostali do zariadenia podporovaného bývania v Lučenci. Začali bývať spolu v jednej izbe. „Miňa rada varí, Lacko upratuje a perie,“ vraví ich opatrovník.
Advokátka Zuzana Stavrovská tvrdí, že ľudia s mentálnym postihnutím dokážu viac, ako si myslíme.
„Mnohí z nich sú schopní prijímať rozhodnutia, ktoré sa týkajú ich života: čo radi jedia alebo pijú, aké šaty si chcú obliecť, aká hudba alebo televízne programy sa im páčia, s kým chcú žiť, alebo ako chcú tráviť svoj voľný čas.
Každý rok vyhlásia súdy viac ako tisíc nesvojprávnych. Susedné krajiny to už zastavili.
Čítajte článok>>
