Pôsobí ako manažérka, ktorá vie riadiť veľké projekty aj tímy ľudí. Šéfka knižnice KATARÍNA KRIŠTOFOVÁ verí, že digitálne písomné dedičstvo pomôže gramotnosti národa.
Čo má robiť človek, ktorý nájde starú knihu niekde na povale a myslí si, že je vzácna?
Môže sa obrátiť na Národnú knižnicu. Niekedy staré tlače vyzerajú veľmi pekne, ale nemajú vysokú hodnotu. V knižnici mu s tým budeme vedieť poradiť.
Môže byť medzi ľuďmi veľa vzácnych diel?
Myslím si, že nie. Ale my dopĺňame nielen to, čo nám chýba, ale aj to, čo potrebujeme nahradiť, ak sú naše exempláre v zlom fyzickom stave, to sa týka napríklad novín a časopisov. Veľmi sa pri tom nespoliehame na zbierky bežných občanov, v nich by sme veľa vzácnych dokumentov nenašli. Výberovo odkupujeme dokumenty z antikvariátov, zo zahraničia, sledujeme obchod s knihami. Alebo oslovujeme rodiny významných osobností literárneho a kultúrneho života a niekedy odkupujeme ich pozostalosti.
Ak nájdete vzácnu knihu, začnete obchodné rokovanie?
Áno. Máme komisie na rôzne typy zbierok a ak je pre nás niečo zaujímavé, určíme cenu, o ktorej rokujeme. Vždy tomu predchádza zasadnutie nákupnej komisie, ktorú tvoria experti z rôznych oblastí – odborník na staré a vzácne tlače, na retrospektívnu bibliografiu, reštaurátor a tak ďalej.
Prečítajte si reportáž
Ako prebieha digitalizácia v Slovenskej národnej knižnici?
O akých sumách hovoríme?
Cena sa môže pohybovať od niekoľkých eur až po niekoľko tisíc eur, prípadne aj desaťtisíce, hoci takých dokumentov je málo, ide skôr o ojedinelé ponuky vzácnych prvotlačí.. Preto potrebujeme sledovať aukcie, kde sa občas objavujú napríklad prvotlače a vytvárame si predstavu, čo ešte je na trhu.
Čo najhodnotnejšie vám chýba?
Chýbajúcich dokumentov je viac, týka sa to napríklad starých novín a časopisov, ale pátrame aj po starých a vzácnych slovacikálnych tlačiach, ktoré sa na území Slovenska z rôznych príčin nezachovali, či rukopisoch z osobných archívov významných osobností.
Archivujete aj nové dokumenty, ktoré vám musia vydavatelia posielať, lebo im to káže zákon. Vám to tak vyhovuje?
Áno, pre nás je zákon o povinnom výtlačku hlavnou formou akvizície dokumentov. Samozrejme, nie všetci vydavatelia ho dodržujú. My ich potom musíme naháňať, dožadovať sa exemplárov, ktoré by sme mali dostať.
Darí sa vám v tom?
Darí. Ale do budúcna, práve v súvislosti s digitálnou dobou, bude pre nás dôležité novelizovať tento zákon alebo pripraviť nový, ktorý by už bol aj o elektronickom povinnom výtlačku. Aj internet predstavuje slovacikálne kultúrne dedičstvo.
Čo by malo byť predmetom povinného elektronického výtlačku?
Hrubá predstava už existuje, ale musíme k jej tvorbe prizvať aj ostatných hráčov, aj preto, že jedna inštitúcia pravdepodobne nebude schopná zabezpečiť archiváciu webu. Na predmete elektronického výtlačku musí prísť k zhode na národnej úrovni a potom pripraviť technologické riešenie a rozhodnúť o prechodných obdobiach.
Máme si to predstaviť tak, že sa z jedného dňa zapamätá celá stránka sme.sk aj s článkami?
Najprv treba definovať, čo sa bude archivovať, potom ako často. Napríklad denníky by sa asi mali archivovať na dennej báze, iný obsah zase na týždennej a tak ďalej.
Už to niekde funguje?
Áno. Napríklad vo Veľkej Británii, kde tomu majú prispôsobenú legislatívu. Zákony prijímali už v roku 2003 a tento rok avizovali, že British Library v spolupráci s ďalšími inštitúciami začína archivovať britský web. Desať rokov teda prešlo od schválenia legislatívy po implementáciu do praxe. Ale archivácia webu funguje napríklad aj v Holandsku a iných krajinách.
Keď hovoríme o starých knihách a dokumentoch, ako sa rozhodujete, čo digitalizovať a čo nie?
Digitalizačný plán je daný. Menšie projekty digitalizácie sa sústreďujú na nejakú kompletnú, ucelenú zbierku alebo fond. Ten sa ošetrí, zdigitalizuje a sprístupní. Čo sa týka národného digitalizačného projektu, tam ide o masovú digitalizáciu, kde sa knihy vyberajú z depozitov jedna za druhou a kritériom je len fyzický stav dokumentu, ktorý sa hodnotí pri výbere. Skúmame, či kniha obsahuje papierové prílohy, CD alebo iné súčasti, ktoré technicky bránia digitalizácii, alebo je kniha natoľko poškodená, že by jej digitalizácia ublížila. V tom prípade sa vyberie z masovej digitalizácie a príde na rad v druhom kroku.
To však znamená, že do masovej digitalizácie sa nevyhnutne dostane aj brak. Má to nejakú historickú hodnotu?
Ja si myslím, že áno, i keď my ju nevieme teraz presne určiť. Keď bude celé kultúrne dedičstvo prevedené do digitálnej podoby, tak o sto – dvesto rokov, aj taká literatúra, ktorú my nazývame brakom, bude mať hodnotu tým, že zaznamenáva našu dobu.
Kedy teda digitalizáciu dokončíte?
Proces digitalizácie je veľmi dlhý, náš najväčší digitalizačný projekt by sa mal ukončiť v druhej polovici roku 2015, dokedy by minimálne 30 percent digitálneho obsahu malo byť sprístupnených, ale projekt potom pokračuje v rámci záväznej trvalej udržateľnosti v dĺžke minimálne päť rokov, keď musí všetko, čo bolo v rámci projektu vybudované, ďalej fungovať.
Keď skončíte, bude mať ktokoľvek prístup ku všetkým historickým dokumentom?
Závisí to od toho, či sa na dokument vzťahuje autorskoprávna ochrana. Pokiaľ nie, tak bude dokument prístupný online na internete pre širokú verejnosť. Pokiaľ je autorsky chránený, tak Národná knižnica má zákonnú licenciu na sprístupňovanie takýchto dokumentov v priestoroch knižnice. Ale cez novelu autorského a knižničného zákona chceme riešiť aj sprístupnenie chránených dokumentov.
Ochrana sa týka autorov, ktorí majú menej ako 70 rokov po smrti. Je to tak?
Každého autora v danej knihe, nielen autora samotného diela, ale napríklad aj autora predhovoru, doslovu, ilustrácií alebo obálky.
Ako chcete zmeniť autorský zákon?
Hľadá sa čo najvhodnejší spôsob a pravdepodobne prístup k autorsky chráneným dielam nebude môcť byť úplne zadarmo. Napríklad to môže byť tak, že náhľad sa bude sprístupňovať zadarmo, a keď záujemca zistí, že je to dokument, ktorý hľadá, tak za jeho úplné sprístupnenie zaplatí. Ale modely sú rôzne – môže sa vyberať jednorazový poplatok alebo zaviesť paušálny poplatok za prístup do nejakej časti zdigitalizovaného fondu.
Koľko zdigitalizovaných dokumentov bude mať problém s autorským právom?
Z pohľadu národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív bude gro digitálneho obsahu knižnice autorsky chránené, lebo tam digitalizujeme dvadsiate storočie, najmä jeho druhú polovicu. Ale Národná knižnica má viacero digitalizačných projektov, v rámci ktorých sa sústredíme na autorsky voľný a zaujímavý hodnotný obsah. Tu sa už dostávame do starých tlačí, historických a archívnych dokumentov, ktoré sú skôr zaujímavé pre bádateľov. Aktuálnym príkladom je nedávne nadviazanie spolupráce so Svetovou digitálnou knižnicou – World Digital Library, ktorú spravuje americká Library of Congress s podporou UNESCO. Národná knižnica v jej rámci sprístupní zdigitalizované svoje najhodnotnejšie klenoty, ktoré dokumentujú históriu nielen Slovenska, ale aj Európy a ľudskej civilizácie. Chceme takýto obsah sprístupniť používateľsky pútavým spôsobom, aby sme ľuďom čo najviac priblížili históriu zapísanú v dokumentoch.
Vysvetlite to na príklade Slávy dcera. Bude verejnosti dostupná?
Záleží, ktoré vydanie. Staršie vydania z 19. a začiatku 20. storočia, ktoré už nepodliehajú autorskoprávnej ochrane vo vzťahu k žiadnemu zo zúčastnených autorov, teda nielen samotného Jána Kollára, ale napríklad aj prípadných ilustrátorov, budú môcť byť voľne sprístupnené online, tie novšie, pri ktorých ešte trvá ochrana vo vzťahu k autorom, napríklad ilustrácií či obálky nie. Ale rukopis a samotný text tohto diela môže byť sprístupnený voľne.
Čo sa zmení, keď bude písomné dedičstvo digitálne a každému k dispozícii?
Súčasní používatelia, takzvaná google generation, je zvyknutá hľadať informácie na internete a čaká, že budú dostupné okamžite. Tomu by sa mala prispôsobiť aj knižnica v digitálnom veku. Keď takto oslovíme používateľov, verím, že sa zvýši úroveň čítania, čitateľská gramotnosť, a najmä sa podstatne rozšíria možnosti prístupu k informáciám a obsahu, ktoré sú v knihách obsiahnuté. Preto chceme digitálnu knižnicu otvoriť aj pre vyhľadávače tak, aby ste sa dostali do katalógov knižnice napríklad aj cez Google. Pôjde o krok vo svojich dôsledkoch nie neporovnateľný s vynálezom kníhtlače. Významným prínosom je tiež eliminácia fyzického poškodzovania zbierok pri ich používaní čitateľmi – informácia sa tak zachová bez ohľadu na stratu alebo poškodenie papierového dokumentu.
Ako dlho pri dnešnom stave vecí dokážete uchovať dokumenty?
Ťažká otázka. Hovorí sa, že po konzervačných zásahoch by mali vydržať minimálne ďalších 150 rokov. Ja si myslím, že by to mohlo byť aj viac. A verím, že časom vždy prídeme k novým poznatkom. Napokon, dnes už vieme, že sa nenaplnili katastrofické scenáre z 90. rokov, že dokumenty na kyslom papieri podľahnú úplnej degradácii v priebehu niekoľkých rokov.
Kyslý papier sa však vyrábal len istý čas. Je to tak?
Áno, od polovice 19. storočia po asi sedemdesiate roky 20. storočia, ale u nás to bolo až do 90. rokov. Kyslosť je daná štruktúrou, zložením a technologickými postupmi pri výrobe papiera, je to však iba jeden z problémov.
Vo svete je polemika, či problém kyslého papiera riešiť chemickými zásahmi, alebo nechať dokumenty, ako sú.
Áno. Existuje niekoľko technológií, ktoré riešia odkysľovanie aktívnym zásahom do knihy. Napríklad Švajčiarsko vybudovalo na základe rozhodnutia švajčiarskeho parlamentu fabriku na odkysľovanie, ktorá dnes funguje ako PPP projekt. Švajčiari však podmienili takýto zásah do knihy výstavbou depozitu, v ktorom budú uchované dokumenty v dobrých podmienkach. V škandinávskych krajín alebo v Británii, či Holandsku tiež skúšali odkysľovať papier, ale výsledky nepovažovali za presvedčivé, a tak sa rozhodli ísť cestou dobrej pasívnej ochrany dokumentov. Aj ich výskum je zameraný skôr na prostredie a podmienky uloženia dokumentov, v ktorom by proces degradácie v dôsledku kyslosti prebiehal čo najpomalšie.
Aký bude prístup Slovenska?
Slovenská národná knižnica má už aj v rámci digitalizačného projektu ako jednu z úloh vybudovanie odkysľovacej linky. Konzervačnému zásahu však bude predchádzať plán ochrany. Každý dokument bude mať svoje odporúčanie, akým procesom sa ošetrí. Nepôjde teda všetko masovo na odkysľovanie rovnakou technológiou. Budeme ku každej časti zbierky pristupovať individuálne a nastavovať najvhodnejšie postupy ochrany.
Čo je to pasívna ochrana?
Ide o vhodné uloženie dokumentov v takých podmienkach, ktoré predĺžia ich životnosť a zakonzervujú ich v takom stave, v akom sú aj pre ďalšie generácie. Na to je nevyhnutnou podmienkou, tou najdôležitejšou, uloženie dokumentov vo vhodných podmienkach.
Teraz ich máte?
Depozit Národnej knižnice je už od svojho zrodu viac architektonickým a umeleckým dielom než funkčnou stavbou pre depozit. Od začiatku ho sprevádzali problémy a depozit stále nie je vo vyhovujúcom stave na uloženie dokumentov. Sú na ňom zbytočne okná, dostáva sa tam hmyz, býva tam aj teplo, aj zima. Druhým veľkým problémom je kapacita. Súčasný depozit bol projektovaný na 2,5 milióna knižničných jednotiek, pričom jednotkou nie je len kniha, ale aj pohľadnica, mapa a čokoľvek ďalšie. V súčasnosti je v našom depozite rádovo 4,7 milóna jednotiek.
Takže chcete postaviť nový depozit?
Áno, mojím veľkým plánom a najväčšou strategickou prioritou na najbližšie obdobie je výstavba nového depozitu a rekonštrukcia starého, vrátane sídelnej budovy Národnej knižnice. Do nového depozitu by sme pravdepodobne presunuli všetky dokumenty, ktoré nie sú sprístupňované verejnosti, teda slovacikálny konzervačný fond, historické knižničné dokumenty a fondy, staré tlače a zbierky literárneho archívu, prípadne aj špeciálne dokumenty. V súčasnom depozite by zostali zbierky, ktoré sa sprístupňujú používateľom.
Stíhate vôbec digitalizačný plán?
Projekt je nastavený tak, že by sa mal ukončiť 30. júna 2015. Samozrejme, zmluva umožňuje predĺženie tejto lehoty – oprávnenosť výdavkov je až do konca roku 2015 a tento termín musíme dodržať. Všetko tomu prispôsobujeme. Nábeh je postupný, tento rok máme v pláne zdigitalizovať 900-tisíc objektov, teraz zavádzame druhú zmenu, budeme rozširovať pracovisko, dopĺňame skenery. Museli sme aj prestaviť projekt. Pôvodne sa uvažovalo so skenovaním väčšieho množstva kníh, pričom sa nebralo do úvahy, že zďaleka nie všetky, ktoré sa v knižnici nachádzajú, digitalizovať možno a treba. My sme sa rozhodli, že budeme digitalizovať menej knižných dokumentov a viac seriálov – pod čím sa myslia noviny a časopisy –, zborníkov, článkov a dokumentov, ktoré sú zaujímavé a súčasne jednoduchšie na skenovanie. Tieto všetky by sme chceli do roku 2015 aj spracovať.
Akým tempom postupujete?
Týždenná produkcia je asi 5000 objektov. Ale tá sa bude znásobovať. Momentálne je počet objektov menší, lebo sa digitalizuje asi 100-tisíc kníh, ktoré sú časovo náročnejšie na spracovanie. Potom pôjdeme na periodiká a články, ktoré idú niekoľkonásobne rýchlejšie.
Na masovú digitalizáciu máte takmer 50 miliónov eur, koľko ste už minuli?
Do konca minulého roku sme vyčerpali niečo vyše päť miliónov eur, tento rok máme naplánovaných jedenásť miliónov eur. Závisí to od postupu investičných prác, rekonštrukcie budovy vo Vrútkach, nákupu ďalších technológií.
Na čo pôjde najväčšia časť peňazí?
V projekte je asi jedna štvrtina určená na vybudovanie dátového centra vrátane potrebnej infraštruktúry, štvrtina na digitalizáciu, štvrtina na konzervovanie a zvyšok sú rôzne náklady, vrátane rekonštrukcie časti depozitu a budovy digitalizačného a konzervačného centra. Investičné náklady sú teda nákup technológií a stavby, ostatné sú personálne výdavky a drobné nákupy.
Koľko ľudí robí na digitalizácii?
Momentálne pracuje na projekte 99 zamestnancov, z toho 21 participuje na projekte len čiastočne popri iných pracovných úlohách v rámci Národnej knižnice.
Koľkí z nich sú noví zamestnanci?
Väčšina. Zo 78 ľudí na plný pracovný čas sú skoro všetci noví zamestnanci, vrátane hlavného manažéra projektu.
Po projekte ich prepustíte?
Nie. Projekt nás zaväzuje k udržateľnosti novovytvorených pracovných miest. Chceli by sme projekt naplniť tak, aby sme nemuseli nikoho prepúšťať.
Prečo nám vôbec EÚ dáva peniaze na našu digitalizáciu?
Vývoj ide rýchlo dopredu a otázka digitalizácie všetkých informácií sa stala veľmi aktuálna. Myslím, že Európskej komisii záleží na tom, aby na internete nebol len všeobecný laický obsah, ale aj dôveryhodné informácie a to je jeden z dôvodov, pre ktoré to podporujú.
Beata
Balogová
