Enologička Edita Ďurčová: Som rada, keď v čaši spoznám víno od nás

Kvalita komerčného vína býva často pomerne slušná, hovorí EDITA ĎURČOVÁ.

Edita Ďurčová pochádza z Nového Smokovca. Absolvovala odbor kvasná chémia a bioinžinierstvo na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT (dnes STU) v Bratislave. V ostatných rokoch sa intenzívne venuje hodnoteniu vína. V súčasnosti pracuje v spoločnosti VIN(Zdroj: Peter Žákovič)

Slovenské vína získali v poslednom čase na prestížnych svetových súťažiach mimoriadne úspechy. Jedinou hodnotiacou degustátorkou zo Slovenska pri tom bola enologička EDITA ĎURČOVÁ. V najväčšej konkurencii môže byť hrdá na domáce značky.

Páči sa vám slovenský televízny seriál Búrlivé víno? Zdá sa, že má celkom dobrú sledovanosť.

Je to taká slovenská telenovela zameraná na širokú divácku obec. Páčil sa mi skôr rakúsky seriál Kráľ vinár. Veci, ktoré sa v ňom diali, naozaj súviseli s vinárskym prostredím. Myslím, že je dobré ukázať ľuďom, ako sa rodí víno, že je to umenie, za ktorým stojí tvrdá práca. A ak si diváci večer pri telke otvoria fľašu dobrého vína, je to určite pozitívne a to sa mi páči.

Ako sme na tom s konzumáciou vína?

Na Slovensku spotreba vína stúpa. Donedávna to bolo zhruba 12,5 litra na obyvateľa ročne, dnes je to takmer 15 litrov. Je to ešte stálo málo v porovnaní s inými vinárskymi krajinami. Napríklad v Českej republike je to okolo 18 litrov na osobu, v susednom Rakúsku a Maďarsku 30 litrov. Vo Francúzsku a Taliansku, kde sa spotreba vína donedávna pohybovala okolo 100 litrov na osobu, zaznamenávame dlhodobý pokles, dnes je to okolo 50 litrov. Táto tendencia je poznačená aj zmenou životného štýlu, ľudia oveľa viac pracujú, tradičný pohodový obed s pohárom vína už ani Francúzi nepokladajú za samozrejmosť. Veľa sa jazdí autom a tolerancia alkoholu sa výrazne znižuje, čo je správne.

Naše vína v poslednom období bodujú na zahraničných súťažiach. Ako si ich svet začal všímať?

Ako to už býva, keď sa nezúčastníte, nemôžete ani zvíťaziť. Bolo to zhruba v polovici 90. rokov minulého storočia, keď sa do sveta dostali prvé vzorky. V posledných rokoch naše výsledky čoraz viac upútavajú, lebo vinári skutočne začínajú vo veľkom posielať vzorky svojich vín na súťaže. Keď pošlete len 2-3 vzorky, tak to môže byť náhoda alebo šťastie, že upúta práve vaše víno. No keď sa na významnej zahraničnej súťaži, kde sú vína a degustátori z celého sveta a kde sa hodnotí podľa veľmi prísnych medzinárodných kritérií, ocitne zo Slovenska 50, 100 a viac vzoriek od niekoľkých desiatok vinárov z celého Slovenska a získajú vysoký percentuálny podiel medailí, jednoznačne to svedčí o kvalite celého sektora. Potom sa dá povedať, že slovenské vína bodujú vo svete. Jedným z najprestížnejších a najuznávanejších konkurzov je Vinalies Internationales Paris, kde naše vína pravidelne žnú medaily.

provence.jpg
Terasovité vinohrady v údolí rieky Douor v Portugalsku sú svetovým
kultúrnym dedičstvom UNESCO
Foto: archív E.Ď.

Ako sa to doma odzrkadľuje?

Za posledné roky to boli také výrazné úspechy, že spôsobili doslova revolúciu aj v smerovaní nášho vinárstva a zvýšili záujem našich spotrebiteľov o kvalitné víno. „Trophée de la catégorie“ - víťazstvo v kategórii ružových vín, ktoré v Paríži získal dnes už legendárny Cabernet Sauvignon r.2009 z pivnice Mrva&Stanko, prišlo práve v období, keď sa ružové vína začínali dostávať do popredia záujmu výrobcov i spotrebiteľov. Rosé je dnes na Slovensku vínom, ktoré nie je len módne, ale predstavuje štýl, ktorý nám sedí. Viacerí vinári sa radi inšpirujú úspechom, je pre nich motiváciou a ocenenie z prestížnej zahraničnej súťaže je pre nich veľkým zadosťučinením a potvrdením kvality.

Je účasť na zahraničnej súťaži drahý špás?

Posúďte: štartovné za jednu vzorku býva od 50 do 180 eur, ďalších najmenej 50 eur býva poštovné. Keď vzorky zozbierame a pošleme spoločne, náklady sa výrazne znížia, niekedy sa nám podarí s usporiadateľom dohodnúť aj zníženie štartovného za slovenskú „delegáciu“.

Vítajú súťaže všetci naši vinári?

Mnohí áno, a nielen oni, ale aj ďalší ľudia z brandže. Keď oslovím priateľov, ktorí pracujú v Národnom salóne vín alebo vo Zväze výrobcov hrozna a vína či v niektorých obchodných firmách, veľmi ochotne poskytnú priestory a pomôžu so zbieraním vzoriek. Samozrejme, sú aj ľudia, čo sa dištancujú. Ale mám šťastie na spoluprácu s nadšencami, ktorí by sa vlastne vôbec nemuseli zaujímať o spoločnú vec. Pomoc ostatným znamená, že sa nám môže dariť viacerým.

Chodíte na tieto súťaže ako degustátorka. Ako ste s degustáciou začali?

Hodnoteniu vína sa venujem zhruba desať rokov, intenzívne zhruba ostatné štyri roky.

Podľa čoho si vyberáte súťaže?

Veľmi sa poteším každému pozvaniu a ak mi to pracovné povinnosti a rodinná situácia dovolia, rada účasť potvrdím. Existujú súťaže, na ktorých sa mi páči nielen ich prestíž, ale najmä ich korektnosť. Napríklad tie, nad ktorými drží patronát Organizácia pre vinič a víno OIV, Medzinárodná únia enológov a iné spoľahlivé inštitúcie. Degustácie sú vždy anonymné a je úžasné sledovať, ako sa získava každý bod, a potom keď vyjde najavo, že víno má na medailu, degustátori situáciu horlivo analyzujú, sú ochotní pobiť sa za svoj tip, a pritom želajú všetkým vínam, ktoré sú kvalitné, aby zvíťazili, aby upútali na seba pozornosť. Na takéto súťaže chodím rada.

Dokážete napriek anonymným vzorkám vopred určiť, že ide napríklad o slovenské víno?

Stáva sa, že po ochutnaní spoznám, že mám v čaši vzorku zo Slovenska. Ak sa to neskôr, po odhalení krajiny pôvodu potvrdí, veľmi sa poteším, najmä ak víno získa medailu. To, že degustátor dokáže v anonymnej degustácii identifikovať pôvod vína, odrodu, prípadne výrobcu, pokladám predovšetkým za prednosť samotného vína, je to dôkaz jedinečnosti terroiru, z ktorého pochádza, pričom významnou súčasťou terroiru je človek - vinohradník a vinár. Samozrejme, súvisí s tým aj istá skúsenosť degustátora, ktorý veľa porovnáva. Človek nemôže sedieť vo vlastnej pivnici, piť vlastné víno a tvrdiť, že je najlepšie na svete. Musíte jednoznačne ukázať pokoru a ochutnať vína z celého sveta, zo všetkých oblastí. To, či vám budú chutiť, je druhoradé. Ide o to, aby ste ich poznali. Treba však povedať, že štýl mnohých vín sa dnes internacionalizuje. Sú to komerčné vína, pričom nemusia byť zákonite lacné a ich kvalita je často pomerne slušná.

Čo je to za štýl?

Pri takýchto vínach je jedno, či pochádzajú z Nového Zélandu, Južnej Afriky alebo z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Veľa vinárov, najmä z Nového sveta, napríklad z Kalifornie, na tom nevidí nič zlé. Pracujú pre odberateľov, ktorých nezaujíma ročník ani pôvod, chcú Cabernet Sauvignon typických vlastností a vinár ho musí vyrobiť. Veľkým obchodným reťazcom to umožňuje tlačiť na ceny, kvôli ktorým nakúpia víno dnes z Kalifornie, zajtra z Južnej Afriky, pozajtra z Južnej Ameriky, Francúzska alebo Talianska. Potrebujú pravidelné dodávky, veľké množstvá, nízku cenu a určitý štýl, rovnaký bez ohľadu na pôvod vína. V porovnaní s vinárskymi veľkovýrobcami je Slovensko butikovým producentom.

Je to výhoda?

Je to obrovská výhoda v nevýhode. Naše vína sú vlastne vzácne a nedostatkové. Hovorí sa, že dobrého veľa nebýva, a v tomto prípade to pre nás platí. Naši vinári zvyčajne nemajú problém predať svoju produkciu. Skôr majú problém, že majú vína menej, ako by mohli predať.

Ako chutí typické komerčné víno?

Je jedno, či je biele, červené, sladké, suché, alebo perlivé. Pri dobrom komerčnom víne, ktoré môže pokojne stáť aj desať eur, je odrodou jednoznačne udaný aj štýl. Musí mať jasne rozoznateľnú odrodovú aromatiku, výrazný ovocný charakter a musí byť harmonické a vyvážené.

Aké vína sa dnes preferujú?

Tendencia jednoznačne smeruje k suchým vínam. Slovensko je krajinou bielych vín. Oproti južným oblastiam máme tú výhodu, že vo väčšine ročníkov má hrozno dostatok kyselín, je aromatické a extraktívne. Vína sú svieže, šťavnaté, pikantné, zvyčajne s decentným obsahom zvyškového cukru. Je to veľmi pekný, pre Slovensko typický štýl. Vína v tejto kategórii v súčasnosti veľmi výrazne bodujú na zahraničných súťažiach, či už biele alebo ružové. V kurze sme aj prírodne sladkými vínami, ktoré sú veľmi vzácne. Je to štýl, ktorého sa z celosvetového hľadiska vyrobí málo. Sú to vína, ktoré sa pijú k dezertom a k chuťovkám. Až na niekoľko málo oblastí sa z ich výroby nedá vyžiť.

degustacia.JPG
Degustovaniu vína sa venuje Edita Ďurčová už dlhé roky. Prvý raz sa jej podarilo uhádnuť odrodu na seminári na vysokej škole, kde študovala kvasnú chémiu, a veľmi ju to motivovalo. Na snímke s kolegami počas ochutnávky.

Nakoľko typické sú pre našu krajinu červené vína?

Sme prirodzene krajinou bielych vín, lebo tu máme prírodné podmienky, ktoré sú priaznivejšie na pestovanie bielych odrôd. Logické je, že stúpa tendencia ružových, ktoré majú oproti červeným obrovskú výhodu, že nie sú odkázané na dokonale dozretú surovinu. V slabších ročníkoch, keď má modré hrozno menej slniečka, je rosé dobrou alternatívou. Červené víno sa vyrobí, keď bude ročník priaznivý. Mnohí naši výrobcovia pochopili, že toto je dobrá cesta. Červené víno od nás však vôbec nezaznávam, dobre sa darí tradičným odrodám ako je Frankovka modrá alebo Svätovavrinecké, na svetových súťažiach boduje Cabernet Savignon, ba dokonca naše novošľachtence Hron a Dunaj. Nové odrody sa snažia eliminovať nepriaznivý vplyv prírody. Mojím favoritom je však Pinot Noir a osobne si myslím, že potenciál tejto odrody na Slovensku je obrovský a ešte stále nie je dostatočne docenený.

Ocitli ste sa aj v situácii, keď v slepej degustácii cítite slovenské víno a nechutí vám? Ako vtedy bodujete?

Mojou skúsenosťou je, že ak má víno nejaký problém, tak ide väčšinou o spoločný prvok všetkých slabých vín z rôznych oblastí. Jednoducho, skôr spozorniem pri vínach, ktoré sú kvalitné. Keď tuším, že víno by mohlo byť slovenské a mne sa veľmi páči, tak sa snažím mu dať aj patričné bodové ohodnotenie. Výrazne prilepšiť by bolo nekorektné, ale ak som presvedčená, že má napríklad na striebornú medailu, tak mu dám najvyššie bodové ohodnotenie prislúchajúce striebornej medaili. A keď sa uzavrú hodnotenia jednotlivých degustátorov a diskutuje sa o výsledku, veľmi rada podporím prípadnú iniciatívu predsedu komisie zdvihnúť bodové ohodnotenie.

Ako je to s požívaním alkoholu pri degustovaní?

Profesionálny degustátor pri hodnotení víno neprehĺta. Na medzinárodnych degustáciách je to samozrejmosťou, požívanie vína počas degustácie sa hodnotí nielen ako chyba postupu, ale aj ako nedostatok vzdelania. Víno obsahuje alkohol a ak odpijete hoci len jeden dúšok z každej vzorky, tak po štyridsiatej sa vám to parádne nazbiera. Víno mení náladu, má silný účinok z hľadiska psychiky človeka a nával tolerancie môže úsudku uškodiť, alebo sa dokonca stanete ľahostajným. K prvej vzorke musíte pristupovať rovnako ako k päťdesiatej či k stej, s čistou hlavou. Degustovanie je profesia ako každá iná, napokon, degustuje sa všeličo - od syrov, čokolád cez olivové oleje, čaje, kávu po čokoľvek, čo vás len napadne. Musíte sa naučiť dobre zhodnotiť produkt bez toho, aby ste ho museli požiť.

Dá sa takto zhodnotiť skutočná kvalita a chuť?

Samozrejme, je to otázka techniky, hoci skutočnú kvalitu vína oceníte až vtedy, keď prejde vaším tráviacim traktom. Až potom viete, či sa cítite dobre alebo nie, ale to je už o niečom inom. Ak sa profesionálne zaoberáte degustovaním tohto typu, môžete pri ochutnávaní požívať, ale iba niekoľko vzoriek denne. Keď napríklad vyberám víno, ktoré chcem niekde prezentovať, robím to tak, že si otvorím fľašu a degustujem ho niekoľko dní po sebe. Vtedy ho naozaj vypijem. Hodnotím aj to, ako na mňa účinkuje a ako sa cítim, prípadne ako sa vyvíja v čase.

Prečo je dané, aké vína k akým jedlám sa podávajú?

Dnes to už vôbec neplatí. Som zástankyňou toho, aby sme si k jedlu dali také víno, aké máme radi. Samozrejme, niektoré kombinácie jedál a vín vychádzajú zo zloženia jednotlivých potravín a surovín. Niektoré zložky je vyslovene dobré spájať a iné sa navzájom netolerujú. Víno môže deformovať chuť jedla a naopak. V konečnom dôsledku ste to však vy ako konzument, ktorý o kombinácii rozhodne. Keď vám chutí intenzívne trieslovinové, silné červené víno k ľahkej bielej rybe, nech sa páči.

Aj vy máte nejakú svoju obľúbenú kombináciu?

Mám. Keď mi niekto povie údený pstruh, tak si okamžite predstavím petrolejový starší ryňák. Je to moja gastronomická symfónia.

Čo je podstatné pri hodnotení vína?

Podstatné je, aby ste vedeli správne ohodnotiť jeho kvalitu z hľadiska súčasných kritérií. Existujú určité presné pravidlá, ale ide o zmyslové hodnotenie, takže nakoniec vždy záleží od skúseností, musíte mať „nachutnané“. Posudzuje sa vzhľad, vôňa, chuť, dochuť, komplexnosť, dĺžka a celkový dojem. Môže sa zohľadniť, či má víno archivačný potenciál, alebo by sa malo hneď vypiť. Na zahraničných konkurzoch sa netoleruje žiadna chyba, víno musí byť čisté a zdravé. V konečnej fáze je podstatné, aby ste vedeli porovnať jednotlivé vína a povedať, ktoré si zaslúžia pozornosť.

dedulodva.JPG
S Franciscom Olázabalom, majiteľom vinárstva Quinta do Vale Meao, pravnukom slávnej Done Antónie Ferreira, priekopníčky moderného vinárstva v portugalskej oblasti Douro v 19. storočí

Keď sa dnes vo svete vína povie slovenské víno, znamená to vlastne aj nejakú tradíciu?

Slovensko je územím, na ktorom sa pestovalo hrozno a vyrábalo víno už v 8. storočí pred Kristom. Napriek tomu nás vo svete vína pokladajú za novú krajinu. Z politického hľadiska to nie je až také čudné, veď Slovensko ako samostatná krajina donedávna neexistovalo. Nové vína Slovenska sú otázkou posledných dvadsiatich rokov, kedy aj svetové vinárstvo zaznamenáva revolúciu. Zhruba v 90. rokoch minulého storočia sa vinárstvo u nás začalo stavať na úplne iných základoch. Takto nás vníma aj cudzina. Sme krajina, o ktorej možno predtým nikdy nepočuli, no ktorá zrazu začína posielať svoje vína na rôzne zahraničné súťaže a výstavy, upútavať pozornosť odborníkov a milovníkov vín, celej laickej aj odbornej vinárskej verejnosti. Všetko nové je zaujímavé, a keď sa zistí, že je to aj dobré, záujem vzrastie.

Čo spôsobil pád komunizmu v našom vinárstve?

Pozitívne je určite to, že vinohrady sa opäť dostali do súkromných rúk. Z určitého pohľadu to však bol danajský dar, lebo podobne ako iná poľnohospodárska pôda, mnohé vinohrady ešte dodnes nemajú vysporiadané vlastnícke vzťahy, neprebehla komasácia a viacerí vinári majú problém dostať sa k nevyužitým vinohradom, ktoré by radi odkúpili. Mnohé sú opustené a ležia ladom, pretože ich vlastníci sa nevedia dohodnúť na odpredaji, prípadne sú neznámi, alebo čakajú na to, že vinohrad v lukratívnej lokalite výhodne predajú ako stavebný pozemok. Pred rokom 1989 tu bolo okolo tridsaťtisíc hektárov vinohradov, dnes je z nich registrovaných okolo dvadsaťtisíc, no rodiacich sotva polovica z nich. Slovenské vinárstvo bije na poplach, čochvíľa tu nebudeme mať hrozno. Na druhej strane, kvalita našich vín stále stúpa. Predstavitelia slovenského vinárskeho sektora sa snažia dosiahnuť legislatívne zmeny zamerané na zachovanie a ochranu vinohradníckych plôch tak, aby sa mohli využívať výlučne na vinohradnícku produkciu.

Aké sú šance?

Je na vinároch, aby sa spojili a dokázali vylobovať zákon, ktorý by vinohrady ochránil nielen ako zdroj prvotnej suroviny, ale aj ako kultúrne a historické dedičstvo s potenciálom do budúcnosti. Nejde len o samotnú výrobu vína, ale napríklad aj krajinotvorbu či agroturistiku. Ľudia dnes cestujú za zážitkom, chcú navštíviť krajinu, kde sú prírodné krásy, kultúrne a historické pamiatky, možnosť relaxu, športu ale aj príjemní ľudia, dobrá gastronómia a, samozrejme, výborné víno. Vinohradníctvo a vinárstvo treba preto chápať komplexne, ako kultúrne a historické dedičstvo a bohatstvo národa.

Aj u nás sa už hlásia o slovo vínne cesty. Aké s nimi máte skúsenosti?

Záujem o ne rastie, a nielen medzi domácimi. Napríklad otvorené malokarpatské či tokajské pivnice sú udalosťou, ktorú dnes už navštevujú okrem domácich aj zahraniční milovníci vína, napríklad z Rakúska, Česka, Poľska, dokonca aj z Ameriky či Ázie.

Je možné, že kvalita našich vín stúpa, keď sa surovina vytráca?

To je chúlostivá otázka. Napriek relatívne nízkej spotrebe vína v porovnaní s tradičnými krajinami, Slovensko nie je sebestačné. Dnes vyrobíme okolo tristotisíc až štyristotisíc hektolitrov vína ročne, pričom spotreba je okolo milióna hektolitrov. Ten zvyšok musíme tak či tak doviezť.

V obchodných sieťach sa predáva množstvo lacných zahraničných značiek. Aká je konkurencia zahraničných vín?

Napriek ekonomickej situácii na Slovensku badať pozitívny jav - spotrebitelia preferujú slovenské vína. Väčšina z nich sú vína s chráneným označením pôvodu, často sú vo vyšších cenových kategóriách. Víno nad desať eur sa už považuje za strednú alebo vyššiu strednú triedu. Samozrejme, v obchodných sieťach sa objavuje aj víno, ktoré v rôznych akciách stojí euro-dve za fľašu. Keď si spočítate len cenu fľaše, etikety, zátky, záklopky, dopravy zo zahraničia, DPH a maržu, vyjde čudná rovnica, v ktorej chýba samotné víno. Je však na zákazníkovi, čo si vyberie. Na druhej strane, vo svete je ešte stále nadprodukcia vína a v mnohých krajinách sú náklady na jeho výrobu podstatne nižšie ako u nás.

Prečo?

Je to dané predovšetkým rozdielnymi prírodnými podmienkami. Špeciálne v južnej časti Európy, kde je oveľa menej problémov s chorobami viniča, vinár nemusí toľko investovať do jeho ochrany. Je tam veľa slnka, obrovské množstvo vysadených plôch, veľa mechanizácie. Kvalitný hroznový kombajn oberie hrozno často lepšie ako nekvalifikovaný oberač. A to ešte nehovoríme o systéme dotácií, ktoré tu boli v minulosti a ktoré sú tu dnes. U nás, v porovnaní s týmito krajinami, sú prostriedky oveľa nižšie. Konkuruje sa naozaj ťažko.

dedulompivnici.JPG
Degustácia sherry amontillado priamo zo suda storočnej solery zo španielskej oblasti Jerez de la Frontera.

Aké sú ideálne podmienky pre vznik kvalitného vína?

Od práce vo vinohrade a technológie v pivnici závisí veľa, ale najdôležitejšie sú prírodné podmienky. Nachádzame sa v severnom pásme ekonomicky udržateľného pestovania viniča, posledné ročníky sme mali problémy pre silné mrazy alebo veľké sucho, alebo naopak, bolo príliš daždivo. To všetko spôsobuje úbytok úrody, hrozno potrebnej kvality je oveľa drahšie aj preto, lebo náklady na jeho produkciu sú oveľa vyššie. Ideálny je dostatok vlahy v zime a začiatkom jari, ustálené počasie v lete, dostatok slnka, nie príliš horúco, ale ani príliš chladno, citeľné rozdiely teplôt medzi dňom a nocou, dlhá a slnečná jeseň. To sú dobré podmienky pre fotosyntézu a úrodu harmonického hrozna, ktoré má mať dostatok skvasiteľných cukrov. Od nich potom závisí dostatok alkoholu, ale nemôže ho byť príveľa, aby víno nebolo nevyvážené. Potrebuje mať aj dostatok kyselín, aromatických látok a ďalších zložiek. V prípade červeného vína - teda modrého hrozna - sú mimoriadne dôležité aj dostatočne vyzreté farbivá a triesloviny, ktoré potom veľmi ovplyvňujú kvalitu hrozna.

V posledných rokoch sa kladie oveľa väčší dôraz na oblasti, z ktorých víno pochádza, čo súvisí práve s pôvodom hrozna. Čo to pre víno znamená?

Je to vlastne prirodzený vývoj slovenskej legislatívy. V minulosti to u nás fungovalo tak, že keď malo hrozno dostatok cukru, bol to pre vinára signál, že víno bude mať dostatok alkoholu. To bolo meradlo kvality. V 90. rokoch sa zaviedol takzvaný germánsky systém označovania prívlastkových vín, čo bol obrovský pozitívny skok v kvalite. Prívlastky sa naozaj začali kontrolovať, hrozno muselo byť vyzreté, čo vinárov nútilo, aby v kategórii prívlastkové vína fľašovali kvalitu. Takto sa aj spotrebiteľ naučil preferovať prívlastky a viac rozlišovať, aké víno mu chutí. Spolu s legislatívou Európskej únie sme prešli v roku 2009 na románsky systém, takzvaný apelačný, ktorý označuje vína podľa pôvodu. Tento systém je typický pre Francúzsko, Taliansko, Španielsko či Portugalsko a logicky zdôrazňuje pôvod hrozna. Ľudia si aj u nás začali všímať, že určité vína, napríklad z malokarpatskej vinohradníckej oblasti, im chutia viac alebo menej ako povedzme z okolia Nitry, Veľkého Krtíša, Levíc alebo z východného Slovenska. V minulosti sa preslávili kvalitou svojich vín Rača, Modra, Limbach a ďalšie lokality. Tokaj, naše rodinné striebro, pozná celý svet. Apelačný systém však na Slovensku nemá tradíciu. Najdôležitejším orientačným bodom stále zostáva odroda.

Nakoľko je odroda v skutočnosti dôležitá?

Rozlišovanie vína podľa odrôd je u nás tradičné, podobne ako na Morave, v Rakúsku alebo v Nemecku či vo veľkej časti Maďarska. V tomto zmysle akoby bola zárukou kvality a ochrannou známkou odroda. Znamená to, že keď niekto povie Cabernet Savignon, všetci vedia, čo od toho vína očakávať. Spôsob označovania vín odrodami vo Francúzsku je skôr výnimkou - napríklad v Alsasku. V Burgundsku, kde sa červené vína vyrábajú takmer výlučne z odrody Pinot Noir a biele z odrody Chardonnay, sa o tom na etikete nedočítate. Vychádza sa z predpokladu, že každý, kto rozumie vínu, by to mal vedieť, pričom odroda samotná sa nepokladá za určujúcu. Zárukou mimoriadnej kvality je v tomto prípade terroir, teda miesto pôvodu hrozna. Tento systém je na Slovensku pomerne nový, učíme sa s ním pracovať, rozhodne však dávame signál smerom do zahraničia, že aj u nás dorábame víno s rodokmeňom.

Funguje nová legislatíva spoľahlivo?

Systém musí byť podložený veľmi podrobným prieskumom samotnej oblasti, ktorá má byť povýšená do výnimočnej kategórie alebo kategórie mimoriadnej kvality. U nás nie je ukončený geologický prieskum všetkých vinohradníckych oblastí. Existujú spracované štúdie, Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky sa už od päťdesiatych rokov minulého storočia systematicky zaoberal problematikou rajonizácie, zostavil špeciálne mapy s kategorizáciou vhodnosti tratí na pestovanie viniča na základe bonity pôdy a klimatických podmienok. Tieto výsledky sa v praxi využívajú málo, treba sa k nim však vrátiť a využiť ich pri exaktnom definovaní jednotlivých polôh z hľadiska ich kvalitatívneho potenciálu.

Apelačný systém je teda dobrá cesta?

Jednoznačne. Zákazník si môže vyberať štýl vína, ktoré mu chutí, podľa toho, od ktorého je vinára, ale zároveň vie, že je to víno z Čachtíc, Mojmíroviec, Strekova či Mužle alebo z inej lokality, ktorých je tu obrovské množstvo a sú fantastické. Je to však otázka veľmi širokej diskusie vinohradníkov a vinárov. Navyše, mnohí sa klasifikácii vinohradov bránia.

Boja sa zlých výsledkov?

Systém bonity pôdy je veľmi citlivý. Vinár si povie: prečo má sused lepšiu pôdu ako ja? A pritom to je spôsob, ktorý je napríklad v Burgundsku podchytený niekoľko stáročí. Človek berie ako fakt, že vinár v susedstve má vinohrad oveľa vyššej hodnoty a predáva oveľa drahšie, kvalitnejšie vína, lebo je to historicky dané. Ako vytvoriť takýto systém nanovo? Kto by u nás dnes nechcel mať najvyššie klasifikovaný vinohrad? A pritom nie každý je toho schopný. Jeden vinár vyrába aj päť druhov Chardonnay, ktoré sa odlišujú “len” pôvodom hrozna. Potom je logické, že by sa klasifikácia vinohradov na základe jedinečnosti terroiru mala uskutočniť. Bolo by to prinajmenšom korektné. V Česku takáto klasifikácia prebieha tiež. Zavádza sa označenie „víno originální certifikace“.

Uznávate známe osobnosti, ktoré si kupujú vinohrady a majú svoje značky?

Vnímam to vyslovene pozitívne. Sú to milovníci dobrých vín, chcú investovať, pričom musia vedieť, že vinohrad nie je investícia postavená na obrovskom biznise. Je to ťažká práca, poľnohospodárska produkcia. Keď sú za vínom mená ako Banderas, Richard, Madonna, Coppola či Depardieu, je to záruka dobrého vína aj dobrého marketingu a ľudia si ho radi kúpia.

Nepomohli by zvučné mená našim vinohradníckym pozemkom, ktorých majitelia čakajú na dobrého kupca?

Možno áno. Ak však pozemky nie sú vysporiadané, je to veľmi náročné. Vlastníkmi býva viacero ľudí a tých vystopovať a presvedčiť, aby dali súhlas, je niekedy až nemožné. Pomohla by hlavne zmena legislatívy. Vo Francúzsku existuje zákon, že vinohrad môže byť predaný len ako vinohrad. V prestížnych oblastiach, ako je napríklad Champagne, sa dokonca pri kúpe uprednostňuje výrobca z regiónu, ktorého viažu historické korene. Slávne osobnosti, ktoré vyrábajú víno, sú často len investormi, zárukou kvality a kontinuity je osobnosť vinára.

Úspechy našich vín

Vinalies Internationales Paris 2013

110 vzoriek poslali slovenskí vinári (čo je doteraz rekord) a získali 9 zlatých a 38 strieborných medailí, najviac Juraj Zápražný a Martin Pomfy – Mavín z Vinosadov. Väčšina slovenských vín z 24 vinárstiev bolo bielych (67), medzi ocenenými prevládali ročníky 2012 a 2011. Naším celkovo najvyššie hodnoteným vínom sa stalo biele Chardonnay WMC, ročník 2011 (Mrva&Stanko).

Bacchus Madrid 2013

60 vín od dvadsiatich výrobcov, medailový zisk 30 percent – 9 zlatých a 9 strieborných medailí v konkurencii 1600 vín z 18 krajín sveta. V kategórii ružových vín dvomi najvyššie hodnotenými vínami boli Cabernety Sauvignon - Pomfyho a Mrvov, obe polosuché, obe ročník 2012. Medzi prírodne sladkými nefortifikovanými vínami bolo najvyššie hodnoteným naše Tokajské samorodné sladké, ročník 2006 (Château Viničky).

Les Grands Concours Strasbourg, Alsasko 2013

35 vzoriek od štrnástich slovenských vinárov, 6 zlatých medailí, pričom ďalších dvadsať našich vín dosiahlo bodový zisk zodpovedajúci striebornej medaile. Miestna tlač venovala slovenským vínam samostatnú reportáž

Mondial du Rosé, Cannes 2013

50 percent slovenskej výpravy (20 vzoriek od 11 vinárov) získalo medailové skóre v tvrdej konkurencii 1010 vzoriek z 28 krajín. Jedna zlatá (Frankovka modrá Rosé suché 2012, Vins Winery) a deväť strieborných, najviac pre Cabernety Sauvignon 2012: suchý aj polosladký z vinárstva Mrva&Stanko, suchý od Martina Pomfyho, polosladký zo Château Modra a sladký Prestige od Matyšáka, dva pre Merloty 2012 od Eleska (suchý a sladký) a suchá Frankovka rosé Prestige od Matyšáka.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 111
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 584
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 655
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 192
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 865
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 649
  7. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 338
  8. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 318
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 641
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 3 226

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.

ŠPORT

Kozák má problém. Príde Slovensko o svoju jednotku?

Slovákov čaká 10. júna v Litve kvalifikačný zápas o postup na MS 2018.

Neprehliadnite tiež

Autá tajnej služby videla celá ulica. Ako sledovali Kováča mladšieho

Ústavný súd má necelé dva týždne na to, aby rozhodol o osude Mečiarových amnestií. Ak ich zruší, pred súd sa postaví aj bývalý šéf SIS Ivan Lexa.

EU Observer: ruskí špióni verbujú aj Slovákov

Spôsob, akým sa kluby ruských bojových umení rozrastajú po Európe, nie je podľa analytikov prirodzený.

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

Rozvody na dohodu a ústupky homosexuálom Žitňanskej stopla SNS

Ministerka zatiaľ nepovedala, či sa agendu pokúsi pretlačiť aj napriek odporu jednej z koaličných strán. Poslanci chcú pri ťažkých témach radšej status quo.