BRATISLAVA. Na Linku detskej istoty volalo v roku 2012 takmer 16-tisíc detí, čo je o 25 percent viac ako rok predtým.
Ako informovala Želmíra Gerová z Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF, najviac detí, ktoré na linku volali, bolo vo veku od 11 do 14 rokov.
V tejto skupine dominujú dievčatá, ktorých bolo raz toľko ako chlapcov.
"Tento rozdiel zmizol v druhej najpočetnejšej vekovej kategórii od 15 do 18 rokov, kde je už počet chlapcov takmer rovnaký ako dievčat," priblížila.
Prečo deti volajú
Až 20 percent z celkového počtu poradenských hovorov sa podľa Gerovej týkalo potreby komunikácie, pričom sem zaraďujú aj hovory, keď sa deti sťažujú na osamelosť a častú samotu.
Viac ako 17 percent detí, ktoré v priebehu roka 2012 volali na Linku detskej istoty, potrebovalo poradiť s láskou či vzťahmi.
Ďalšou silnou témou na linke boli vzťahy v rodine, ktorých sa týkalo takmer 16 percent.
"Deti sa sťažovali predovšetkým na medzigeneračné problémy medzi nimi a rodičmi, prípadne starými rodičmi. Išlo najmä o výchovné metódy svojich rodičov, až ľahostajnosť a nezáujem o ne a časté konflikty či hádky medzi rodičmi, ktoré mnohokrát súviseli s rozvodom," vysvetlila Gerová.
O vzťahoch v školskom prostredí sa rozprávalo takmer 10 percent volajúcich. Deti v škole podľa nej intenzívne prežívajú najmä vzťahy medzi spolužiakmi, vzťahy smerom k pedagógom, ale aj nespravodlivú klasifikáciu či problémy s učením.
"Až 10 percent detí, ktoré sa dovolali na Linku detskej istoty, neboli z rôznych dôvodov spokojné so svojimi rodičmi. Keď k tomu pripojíme spomínaných 20 percent hovorov súvisiacich s potrebou komunikácie, vieme konštatovať, že až 30 percent detí, ktoré sa v roku 2012 dovolali na linku, by radi trávili viac času so svojimi rodičmi, prípadne inými príbuznými alebo by zmenili kvalitu času stráveného s nimi," priblížila.
O poradenstvo alebo rozhovor týkajúci sa sexuálneho dozrievania, pohlavného styku, prvej menštruácie, antikoncepcie či pochybnosti v súvislosti so sexuálnou orientáciou malo záujem osem percent detí.
Takmer päť percent hovorov zaznamenaných na Linke detskej istoty sa týkalo násilia páchaného na deťoch.
"Najčastejšie referovaným násilím bolo šikanovanie medzi deťmi navzájom, neuvedomujúc si, že i na prvý pohľad nevinné šikanovanie, či už fyzické alebo psychické, je prejavom násilia a týrania dieťaťa a teda kriminálnym činom," uzavrela Gerová.
sita