BRATISLAVA. Keď ministerstvo spravodlivosti vlani pre formalitu otváralo zákon o slobodnom prístupe k informáciám, Združenie miest a obcí Slovenska navrhlo 15 zmien.
Medzi nimi aj možnosť výraznejšie spoplatňovať odpovede, pretože právo na informácie je podľa nich „interpretované značne široko“ a je „ľahko zneužiteľné na šikanovanie orgánov verejnej správy“.
Dôvodili prípadom podnikateľa Martina Daňa, ktorý začiatkom roka 2007 zavalil daňové úrady tisíckami žiadostí.
Dnes ministerstvo pripravuje zmenu infozákona opäť a ZMOS oprašuje svoje požiadavky.
„Reči o tom, že infozákon je zneužívaný, považujem za značne prehnané, práve naopak, úrady sa nezriedka snažia robiť obštrukcie pri sprístupňovaní informácií,“ tvrdí občiansky aktivista a bývalý poslanec za OKS Ondrej Dostál.
Podľa neho by stačilo, aby úrady dokumenty aktívne zverejňovali na svojich internetových stránkach.
Argumentuje výsledkami projektu, ktorý v posledných troch mesiacoch z dotácie Úradu vlády pripravoval s kolegami z Konzervatívneho inštitútu.
Neviem, či ste to vy
Čo majú zverejniť
- žiadať informácie od štátnych a verejných orgánov či samospráv môže ktokoľvek,
- žiadosť môžu podať ústne, faxom aj emailom,
- orgány sprístupnia každú informáciu, ktorú majú k dispozícii, okrem osobných údajov, utajovaných skutočností či obchodného tajomstva,
- majú na to osem pracovných dní, lehotu môžu predĺžiť o ďalších osem dní.
Organizácia oslovila všetky mestá, mestské časti Bratislavy a Košíc a 70 vybraných dedín.
V infožiadosti sa ich pýtali, či majú schválené dokumenty upravujúce petície, zhromaždenia obyvateľov či miestne referendá.
Z 247 samospráv odpovedalo v súlade so zákonom iba 56, až 33 nedopovedalo vôbec.
Zvyšok odpovedal nedostatočne, arogantne alebo absurdne. Primátor Spišského Podhradia Dostálovi napísal, že mu nemôže odpovedať, lebo z emailu nevie, či je to naozaj on.
Podobne argumentovala obec Lehota pod Vtáčnikom. „Chceme zamedziť, aby nebolo podanie dané inou osobou pod vaším menom,“ staral sa aj starosta Ján Cipov.
„Keď ako exposlanec Národnej rady momentálne nemáte zmysluplnejšiu náplň práce, nezaťažujte, prosím, nevyžiadanou poštou moju e-mailovú adresu,“ odpísal Dostálovi zase primátor Vrbového Ján Janoška. Dodal však, že je ochotný „obetovať sa“ a dokumenty mu ukázať.
Kuriózne boli aj ďalšie odpovede, napríklad košická časť Myslava žiadala preplatiť oskenovanie dokumentu a jeho poslanie emailom.
Podobnú skúsenosť zakúsilo začiatkom roka aj združenie Tatry, ktoré od miest a obcí v Košickom kraji žiadalo informácie o ich odpadovom hospodárstve. Zo 461 obcí neodpovedalo na prvú žiadosť až 259.
„Dva týždne drnčal telefón a od starostov som počúval nadávky, vyhrážky a návrhy na zrušenie takých ako my,“ hovorí šéf združenia Rudolf Pado.
Roky na súdoch
Na postup obcí upozornil Pado aj prokuratúry, ktoré pri desiatkach obcí potvrdili porušenie zákona. Zväčša mu však odporučili obrátiť sa na súd.
„Pri takomto rozsahu žiadostí je absolútne nereálne podať podania na súd, roky by sme chodili len po pojednávaniach,“ tvrdí.
Ministerstvo spravodlivosti upozorňuje, že žiadatelia môžu postup obcí napadnúť aj na obvodných úradoch.
„Skúšali sme aj to, bolo to 18 mesiacov naťahovania, po nich dostal starosta pokarhanie, musel zaplatiť trovy konania 16 eur a informácie sme aj tak nedostali,“ tvrdí Pado.
Ako si ministerstvo zmenu zákona predstavuje, zatiaľ preberá v uzatvorenej pracovnej skupine, do ktorej prizvalo aj zástupcov samospráv a tretieho sektora.
Minister Tomáš Borec povedal, že chce štandard zvýšiť tak, aby „odstránili nedostatky, ktoré bránia efektívnemu získavaniu požadovaných informácií, ako aj efektívnej práci orgánov verejnej správy“.
„Snažíme sa nájsť také legislatívne vyjadrenia práv a povinností, ktoré sa dotknú len excesov, ktoré sa v praxi vyskytujú,“ reagoval predseda ZMOS Jozef Dvonč.
