Viac ako tisíc oznámení o čiernych skládkach, ktoré ľudia poslali štátu cez mobil, v skutočnosti nikto neriešil.
VYSOKÉ TATRY, BANSKÁ BYSTRICA. Aplikáciu si stačí otvoriť, čiernu skládku odfotografovať a poslať.
Tak funguje mobilná aplikácia TrashOut na nahlasovanie nelegálnych skládok, ktoré rastú pri každom slovenskom meste a dedine.
Jednoduchému systému ohlasovania, za ktorým je skupina nadšencov okolo Jozefa Vodičku, však zatiaľ chýba koncovka. Podnety často zostávajú nepovšimnuté úradmi, ktoré by mohli konať.
Radšej prepisujú
Aj preto dnes ľudia z občianskeho združenia Tatry prácne zbierajú všetky informácie z mapy TrashOutu, prepisujú ich do formy podnetov a posielajú príslušným úradom životného prostredia.
Nedávno Slovenskej inšpekcii životného prostredia oznámili ďalších 600.
Celkovo bolo v pondelok nahlásených na aplikácii TrashOut 1931 nelegálnych skládok.
Predseda združenia Rudolf Pado potvrdzuje, že úrady ohlásené nelegálne smetiská cez TrashOut neriešia a niektoré aplikáciu ani nepoznajú. Pol roka po podaní podnetov ani neoznamujú, či začali konať.
"Na niektorých úradoch neurobili ani jediný úkon v zmysle zákona o správnom konaní," uviedol Pado.
Začiatkom apríla preto ministra životného prostredia Petra Žigu zo Smeru požiadali, aby vydal usmernenie pre obvodné úrady životného prostredia, podľa ktorého by museli reagovať na oznámenia z aplikácie v reálnom čase. Zatiaľ bez reakcie.
Rezervovaný minister
Keď sa aplikácia pred vyše rokom rozbiehala, Žiga hovoril, že jej využitie v boji s nelegálnymi skládkami podporuje a zachovanie tohto systému spomínal aj medzi prioritami.
Dnes je ministerstvo, ktoré má TrashOut aj na svojej internetovej stránke, o poznanie rezervovanejšie a pripomína, že to nie je ich informačný systém.
„Ministerstvo zverejňuje kontakt na aplikáciu na svojej stránke, ale nikdy netvrdilo, že je to najlepší spôsob na odstránenie nelegálnych skládok,“ reagoval hovorca envirorezortu Maroš Stano.
Upozorňuje, že takýto komunálny odpad sa týka najmä samospráv. „Očakávať, že dlhoročné problémy sa vyriešia okamžite, opakovaným podávaním stoviek podnetov súčasne na úrady štátnej správy je nereálne, najmä keď problematika patrí skôr samospráve.“
Slovenská legislatíva neprikazuje úradu životného prostredia konať, ak nelegálnu skládku oznámi občan. Musí to urobiť majiteľ, správca alebo nájomca nehnuteľnosti. Správne konanie môže začať úrad na vlastný podnet alebo na základe podnetu iného štátneho orgánu, alebo obce.
Z troch náhodne vybraných úradov životného prostredia aplikáciu využívajú v Prievidzi, vo Veľkom Krtíši si ju „občas“ pozrú a v Dolnom Kubíne TrashOut nesledujú. Sťažujú sa, že mnoho oznámení je zbytočných.
„Niekedy prídeme na miesto a naložíme odpad do vreca. Namiesto fotenia to mohol urobiť aj oznamovateľ,“ hovorí prednostka z Prievidze Darina Miartanová a podobné skúsenosti spomínajú aj ďalší.
Veľká neznáma
Pado súhlasí. Tvrdí, že ľudí treba usmerniť, čo je nelegálna skládka, lebo inak nahlasujú všetko a skutočné sa neriešia.
OZ Tatry v Analýze odpadového hospodárstva v obciach Košického kraja zistilo, že o aplikácii TrashOut nevedia obce, ktoré sa majú podieľať na riešení problematiky nelegálnych skládok. Vyplynulo to z odpovedí, ktoré poslali 461 obciam.
„Aplikáciu nepozná 75 percent obcí v okrese Gelnica, takmer 70 v okrese Košice-okolie, takmer 88 v okrese Michalovce, vyše 90 v okrese Rožňava, asi 73 v okrese Spišská Nová Ves a 80 percent obcí v okrese Trebišov. O aplikácii nevie ani krajské mesto Košice,“ hovorí Pado.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
