Ako výraz skvelej povolebnej pohody SDKÚ, ale inak ako vtip na hranici dobrého vkusu vyznel Dzurindov kompliment prezidentovi, že odklad poverenia zostaviť vládu o päť dní „je krok k vnášaniu politickej kultúry do verejného života“. Na toto by si mali všetci dávať pozor, ak len nechcú, aby sa kultúrnym vzorom stali na Slovensku vypočítavosť a oportunizmus.
Prínosom k politickej kultúre je naopak embargo na informácie od rokovacích stolov. Bývalá koalícia doslova vykrvácala aj na zlozvyk, že nevedela udržať nerozhodnuté či vyslovene sporné veci mimo verejného diškurzu. To nesmierne otravovalo ovzdušie i medzistranícke vzťahy. Úniky informácií boli riadené i náhodné, vždy však viacúčelové - plnili funkciu diskreditačnú alebo nátlakovú voči „partnerom“ a smerom k vlastným voličom odkazovali, aká je strana tvrdá a zásadová. Hoci sa vyschnutie „nemenovaných zdrojov“ (okrem tých vymyslených) novinárom, ba aj niektorým šéfredaktorom nepáči, ide o chvályhodnú štandardizáciu pomerov, čomu pritakáva aj zlatá výnimka, kauza Palko - Šimko. (To, samozrejme, neznamená, že spravodajcovia nemajú tieto informácie úporne vyhľadávať.)
Vážne nedorozumenie sa rysuje pri obsadzovaní funkcií v parlamente, kde sa ponuky pre opozíciu dávajú tiež do vzťahu s politickou kultúrou. Potom je však potrebné povedať, že je vysoko nekultúrne verejne tvrdiť, že 72:78 = 1:4 a toto vyhlasovať za pomerný systém zastúpenia. Práve to sa deje, keďže včera pri rekapitulácii rokovacieho stola opäť zaznelo jednotné číslo v súvislosti s postom podpredsedu parlamentu pre opozíciu. Jediné správne riešenie v proporčnom systéme je koalično-opozičná remíza vo vedení parlamentu. Alebo pomer 3:2 ako schodná alternatíva v prípade, ak ignorujeme komunistov (ale potom dôsledne, aj pri obsadzovaní výborov!)
Hovoriť o pomernom systéme a robiť z neho paródiu nie je politická kultúra, ale obyčajný podvod. Kultúrnejšie by bolo natvrdo povedať, že súčasná opozícia sa javí deštruktívna a škaredá, vládna väčšina tenká, a preto pomerné zastúpenie a vyššia kultúra bude o štyri roky, ale teraz ešte nie.

Beata
Balogová
