Všetci vedia, že olympiádu nedostaneme. Ide o to kandidovať a v rámci toho dobudovať vlastný biznis, myslí si ochranár zo zoskupenia VLK.
BRATISLAVA. Kandidatúra Slovenska na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 v Tatrách nesvedčí podľa lesoochranárskeho zoskupenia VLK len o snahe zviditeľniť sa a podporiť cestovný ruch.
Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave zástupcovia zoskupenia VLK vyhlásili, že kandidatúra so sebou prináša pomalé, precízne a dôkladné budovanie lyžiarskej infraštruktúry za štátne peniaze, pričom z biznisu budú napokon profitovať súkromné firmy a monopoly.
Povedal to Juraj Lukáč z lesoochranárskeho zoskupenia. Okrem toho sa vďaka úvahám o kandidatúre ukazuje, že slovenskí občania nevedia, kde sa končia hranice našich národných parkov.
Lukáč: Súkromníkom pôjde o ich biznis
"Najväčším ohrozením Tatier nie je samotná olympiáda v roku 2022, ale to, čo sa do toho roku udeje," tvrdí Lukáč.
"Každý rozumný človek vie, že tú olympiádu nedostaneme. Ale ide o to kandidovať a v rámci kandidatúry budovať strediská. Súkromníkom ide o to, aby si za štátne peniaze dobudovali svoj vlastný biznis. Nebezpečenstvo je v procese, nie konečnom stave," vyhlásil ochranár.
"Ak by sa jasne povedalo, že kandidatúru Slovensko nebude ďalej zvažovať, mnohé projekty súkromníkov by sa začali javiť nezmyselne a sťažilo by im to cestu k získaniu budovateľských výnimiek," dodáva.
Pre ilustráciu vymenoval Lukáč niekoľko slovenských kandidatúr z minulosti. "Na triko" kandidatúry v roku 2006 sa postavili zjazdovky a pretekárske trate v rezervácii Furkotská dolina, stavalo sa aj v Lopušnej doline pri Svite a inde.
Ako vysvetľuje ochranár, všetko sa robilo za štátne peniaze, strediská teraz využívajú súkromné spoločnosti. Doposiaľ Tatry doplácajú na kandidatúru z roku 1972, keď sa bagroval Spálený žľab v Roháčoch.
"V tomto eróznom prostredí teraz padajú lavíny a umierajú tam ľudia. Teraz sú ohrozené Tichá a Kôprová dolina, v ktorých by mal vzniknúť tunel na spojenie Slovenska s Poľskom."
Lukáč vysvetľuje, že je to najväčší kus zachovanej panenskej prírody v Tatrách a hrozí, že tade bude viesť železnica.
Slováci nepoznajú hranicu národných parkov
V súvislosti s úvahami o kandidatúre sa uskutočnil aj prieskum verejnej mienky. Agentúra FOCUS zisťovala názor spoločnosti na vzorke 1 028 ľudí. Ukázalo sa, že ak sa v otázke zdôraznil aspekt environmentálny, a teda sa anketári pýtali na usporiadanie olympiády v rezerváciách, počet tých, ktorí s usporiadaním súhlasili, sa výrazne znížil.
Podľa Ivana Dianišku z FOCUS a Lukáča to svedčí najmä o tom, že bežní Slováci nepoznajú, kde sa naše národné parky a chránené územia nachádzajú.
"Občania Slovenska chcú zimné olympijské hry v Tatrách, ale nechcú ich v národných parkoch. Toto je úžasná vec, pretože tieto dve veci sa vylučujú. Nie je možné mať olympijské hry v Tatrách a nemať ich v národnom parku, pretože v podstate celé Vysoké aj Nízke Tatry sú národným parkom," povedal Lukáč.
S usporiadaním súhlasí viac ako polovica občanov, proti nemu vystúpilo 36 percent. Keď sa do otázky dostala formulácia "vrátane národných parkov a v ich prírodných rezerváciách", podporu hrám vyjadrilo 40 percent ľudí a proti nej sa vyjadrilo 50 percent opýtaných.
Lukáč vysvetľuje, že s prieskumom začali ochranári po tom, ako vláda vyhlásila, že má záujem o zimnú olympiádu, ale názor verejnosti by bol pridrahý.
Premiér Robert Fico vyhlásil, že sa o hry budeme uchádzať spolu s Poľskom, pretože sa tak zvyšujú naše šance na úspech. Premiér zároveň vyhlásil, že Slovensko pôjde len do takej podpory dopravnej a športovej infraštruktúry, ktorá bude použiteľná aj po skončení olympijských hier.
