Príslušníci národnostných menšín v Srbsku hlasovali za Miroljuba
Labusa
Belehrad 30. septembra (TASR) - Príslušníci v Srbsku žijúcich
národnostných menšín (Slováci, Maďari, Chorváti, Rumuni a Moslimovia)
počas nedeľňajšieho prvého kola srbských prezidentských volieb vo
väčšine prípadov hlasovali pre kandidáta belehradskej expertnej
skupiny G-17 Miroljuba Labusa.
Podľa neoficiálnych údajov Labus získal v Novom Pazare,
správnom centre juhoslovanského regiónu Sandžak, až 72 percent
hlasov. Nacionalista Vojislav Šešelj získal v oblasti, kde žije okolo
150.000 Moslimov, iba 15 percent hlasov, zatiaľ čo juhoslovanskému
prezidentovi Vojislavovi Koštunicovi verilo dokonca len deväť percent
voličov. Podobné výsledky sa objavili aj v multietnickej provincii
Vojvodina, kde žije viac ako 60.000 Slovákov.
Labusovi sa obzvlášť darilo vo veľkých mestách ako sú
Zrenjanin, Subotica, Kikinda, Sombor a Nový Sad, kde žije značný
počet príslušníkov slovenskej, maďarskej a chorvátskej národnostnej
menšiny. Juhoslovanský prezident skončil v tejto provincii na treťom
mieste s 21 percentami hlasov za Šešeljom, ktorý získal päť percent
viac.
Koštunica zvíťazil v Belehrade s 38,3 percentami, v Niši s 34,4
percentami, v Šumadiji s 35,69 percentami a v centrálnom Srbsku
s 33,4 percentami hlasov. V Kosove a na juhu Srbska sa darilo
Šešeljovi, ktorému v oblasti Bujanovca, Preševa a Medvedje odovzdalo
hlasy 47,99 percent voličov a v juhosrbskej provincii dokonca 57,2
percent. V Kosove skončil Koštunica na druhom mieste (26 percent)
a Labus na treťom mieste s iba 4,4 percentami.
Podľa nezávislého belehradského Centra pre slobodné voľby
a demokraciu (CESID) výsledky v prezidentských voľbách
predznamenávajú možný výsledok v predčasných parlamentných voľbách,
po ktorých by ústrednú úlohu v krajine zohrávali iba tri strany.
Popri Demokratickej strane Srbska (DSS) Vojislava Koštunicu
a Demokratickej opozície Srbska (DOS) Zorana Djindjiča to bude Srbská
radikálna strana (SRS) Vojislava Šešelja. Prípadná koalícia DSS a SRS
by podľa CESID znamenala cestu späť do nebezpečných
"nacionalistických vôd".
Podľa predbežných výsledkov získal Koštunica v prvom kole
prezidentských volieb 31,2 percenta hlasov. Najvážnejší súper
prezidenta JZR, proreformne orientovaný M. Labus, má podporu 27,2
percent voličov. Tretie miesto medzi 11 kandidátmi obsadil pravicový
extrémista Vojislav Šešelj so ziskom 22,9 percenta hlasov.
Žiadny z kandidátov v prvom kole srbských prezidentských volieb
nezískal potrebnú absolútnu väčšinu hlasov. O dva týždne 13. októbra
sa uskutoční teda druhé kolo, v ktorom sa rozhodne medzi dvoma
najúspešnejšími uchádzačmi Koštunicom a Labusom.
Prezident SR na pracovnej návšteve Nemecka
Passau 30. septembra (TASR) - Prezident SR Rudolf Schuster
pricestoval dnes na dvojdňovú pracovnú návštevu do nemeckého Passau.
Zúčastní sa tu na podujatí Ľudia v Európe - Nemecko, ktoré
zorganizovalo Vydavateľstvo Passau. Prezidenta sprevádza
podpredsedníčka vlády SR Mária Kadlečíková.
Hlavnými hosťami podujatia sú protagonisti pádu Železnej opony
bývalý kancelár Nemecka Helmut Kohl a prvý a zároveň posledný
prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov. S oboma politikmi sa
počas svojho pobytu stretne aj R. Schuster na osobitných rozhovoroch.
Bezprostredne po príchode do Passau sa prezident SR stretol
s primátorom mesta Albertom Zanklom a zapísal sa do Zlatej knihy
mesta.
Frowein: ČR nemusí kvôli vstupu do EÚ rušiť Benešove dekréty
Brusel 30. septembra (TASR) - Česká republika nemusí zrušiť Benešove
dekréty, aby vstúpila do Európskej únie. Taký je záver dnes
zverejnenej správy nemeckého právnika Jochena Froweina, ktorá bola
pripravená pre Európsky parlament.
Tento názor je však podľa neho založený na predpoklade, že po
vstupe ČR do EÚ budú mať všetci občania únie na českom území rovnaké
práva.
Benešove dekréty o vyhostení a konfiškácii majetku Nemcov
a Maďarov po druhej svetovej vojne u rokov 1945-46 nemajú nič
spoločné so vstupom Českej republiky a Slovenska do EÚ, pretože
kritériá členstva sa nevzťahujú na minulosť, vyplýva zo správy.
Dokument konštatuje, že legislatíva týkajúca sa reštitúcií
majetku skonfiškovaného na základe dekrétov, nemôže byť spochybňovaná
na základe práva EÚ, pretože sa už dnes neuplatňuje a právo únie
platí pre nového člena až po vstupe.
Čo sa týka zbavenia občianstva Nemcov a Maďarov považovaných za
kolaborantov, ani túto otázku nemožno dávať do súvislosti
s pristúpením krajiny do EÚ, pretože národné občianstvo je vo
všeobecnosti mimo legislatívy únie.
Pokiaľ sa týka zákona, ktorý chráni pred stíhaním osoby
podieľajúce sa na deportáciách, ani ten netreba rušiť. Bolo by však
vhodné, aby Česká republika potvrdila, že dôsledky tohto zákona
ľutuje, ako to urobila v česko-nemeckej deklarácii z roku 1997, tvrdí
právnik Frowein.
Slovensko asi nebude potrebovať kompenzácie od EÚ
Brusel 30. septembra (TASR) - Slovensko zrejme nebude mať po vstupe
do EÚ nárok kompenzačné platby, pretože sa hneď v prvom roku ocitne
v lepšej rozpočtovej situácii ako rok pred vstupom. Vyplýva to
z výpočtov, ktoré dnes dánske predsedníctvo v EÚ predložilo ministrom
zahraničných vecí európskej pätnástky v Bruseli.
Z dokumentu vyplýva, že Slovensko v prvom roku členstva dostane
z fondov EÚ o 136 miliónov eúr viac ako zaplatí do rozpočtu. Oproti
predvstupovej pomoci v roku 2003 tak dostane o 13 miliónov eúr viac.
Dánske predsedníctvo navrhuje poskytnúť kompenzácie iba krajinám,
ktoré sa oproti roku 2003 ocitnú po vstupe v horšej rozpočtovej
situácii. Týka sa to Česka, Slovinska, Cypru, Malty a Maďarska.
Dánske výpočty, ktoré má TASR k dispozícii, sa odlišujú od
tých, čo poskytla Európska komisia. Podľa nej malo Slovensko dostať
v prvom roku po vstupe o jeden milión eúr menej ako pred vstupom.
Dáni však počítali s tým, že noví členovia dostanú už v prvom roku
štyri percentá peňazí z kohézneho a štrukturálnych fondov.
Slovensko má v prvom roku členstva (2004) zaplatiť do rozpočtu
287 miliónov eúr, z fondov na podporu regiónov a poľnohospodárstva
a vo forme ďalšej podpory dostane 423 miliónov. Čistá rozpočtová
pozícia SR by tak bola 136 miliónov eúr oproti 123 miliónom
z predvstupovej pomoci v roku 2003.
V druhom roku členstva (2005) Slovensko dostane 534 a zaplatí
292 miliónov, jeho bilancia teda bude 243 miliónov, čo bude už o 120
miliónov viac ako pred vstupom. Tretí rok bude Slovensko ešte
ziskovejšie: dostane 673, zaplatí 302 miliónov, jeho bilancia teda
bude 371 miliónov eúr. To bude už o 248 miliónov eúr viac ako pred
vstupom do EÚ.
Der Spiegel: Slovensko odškodní obete holocaustu
Hamburg 30. septembra (TASR) - Viac ako 57 rokov po ukončení druhej
svetovej vojny sa súčasná vláda Mikuláša Dzurindu rozhodla, že
odškodní slovenské obete holokaustu, všíma si vo svojom najnovšom
vydaní nemecký spravodajský magazín Der Spiegel.
Tisov nacionalistický režim kontrolovaný Hitlerom deportoval
v období od marca do októbra 1942 zo Slovenska do nacistických
koncentračných táborov viac ako 50.000 židov, kruté pomery prežilo
len 300 z nich. Cynizmom bolo, že židia si svoje vyvražďovanie aj
sami platili: nacisti žiadali, aby Bratislava za každého
deportovaného žida zaplatila 500 ríšskych mariek, pripomína Der
Spiegel a informuje, že Tisov režim uhrádzal tento poplatok zo
skonfiškovaného židovského majetku.
Na Slovensku žije momentálne 3000 židov. Krajinský súd
v Berlíne odmietol v prvej inštancii v marci 2001 žalobu Ústredného
zväzu židovských náboženských obcí, v ktorej slovenskí židia žiadali
SNR o odškodnenie. Symbolické čiastky by mali na základe príslušných
právnych predpisov dostať len obete nútených prác, pokračuje časopis.
Na odškodnenie slovenských židov sa rozhodla vláda v Bratislave
vyčleniť na budúcich desať rokov čiastku približne 19 miliónov eúr.
Časť peňazí je určená na priame odškodnenie žijúcich obetí
holokaustu, z ďalšej časti sa budú financovať židovské kultúrne
projekty.
Rozhodnutie o odškodnení padlo po tom, ako v júli vláda USA
vyvinula na Slovensko nátlak, aby sa vyrovnalo s vlastnou minulosťou.
V opačnom prípade by bol vraj ohrozený vstup krajiny do NATO, píše
v závere článku Der Spiegel.
IRRI: EÚ nemá víziu po rozšírení a môže sa dostať do krízy
Brusel 30. septembra (TASR) - Rozšírenie EÚ je celkom dobre
pripravené, chýba však vízia pre obdobie po vstupe nových členov
a únia sa v budúcnosti môže dostať do krízy. Informoval o tom dnes
belgický denník Le Soir odvolávajúc sa na správu nezávislého
Kráľovského inštitútu pre medzinárodné vzťahy (IRRI).
Prvky poľnohospodárskej a sociálnej politiky, či oblasť
spravodlivosti a vnútra únie sa podľa dokumentu v ich súčasnej podobe
nedajú aplikovať v kandidátskych krajinách bez rizika. Rozšírenie
môže destabilizovať aj vzťahy medzi veľkými a malými štátmi, pretože
medzi uchádzačmi prevládajú malé krajiny, dodáva IRRI.
Inštitút však zdôraznil, že odďaľovanie rozšírenia by
v kandidátskych krajinách mohlo vyvolať frustráciu. Podľa IRRI je
rozšírenie potrebné, pretože pomôže stabilizovať situáciu v strednej
a východnej Európe.
Riešenie vidí IRRI v uskutočnení štrukturálnych reforiem
v rámci EÚ. "Bolo chybou myslieť si, že nové krajiny prevezmú
komunitárny model tak, že prijmú (jednotlivé) acquis. Treba mať
štruktúru, vytvorenú nie pre 15+10 krajín, ale pre 25", povedal
denníku jeden z expertov IRRI.
Hlavnou prekážkou úspešného rozšírenia je Spoločná
poľnohospodárska politika (CAP), ktorá potrebuje reformu. Cenová
politika v rámci CAP sa musí viac orientovať na trh, upozorňuje
dokument.
V súvislosti so štrukturálnou pomocou únie inštitút v správe
skonštatoval, že pomoc je rozptýlená medzi širokú skupinu regiónov
a cieľov. Bude ťažké pomôcť zaostalým regiónom v kandidátskych
krajinách, keďže v nich neexistuje administratíva potrebná na
efektívne využitie fondov.
Po vstupe do únie budú nové členské krajiny musieť zabezpečiť
ochranu schengenskej hranice, čo ich pripraví o veľa financií, ale
neprinesie zisky. "Tieto krajiny sa stanú novou formou nárazníkových
zón EÚ (, ktoré budú zachytávať imigrantov) a zmenia sa na
prisťahovalecké štáty," dodáva IRRI.
Kráľovský inštitút pre medzinárodné vzťahy je nezávislou
organizáciou, ktorú financuje hlavne belgické ministerstvo
zahraničných vecí.
Slovensko nechýba na Týždni cudzích kultúr, ktorý sa dnes začal
v Paríži
Paríž 30. septembra (TASR) - Za účasti 30 krajín štyroch kontinentov
sa dnes v Paríži začína prvý ročník Týždňa cudzích kultúr, ktorý
potrvá do 6. októbra. Jedným z účastníkov podujatia je aj SR.
Podujatie, na programe ktorého je v priebehu siedmich dní viac
ako 100 kultúrnych akcií, zorganizovalo Fórum zahraničných kultúrnych
inštitútov v Paríži (FICEP). FICEP vznikol v apríli 2002 a za úlohu
si kladie dostať pestrú škálu kultúr do centra pozornosti diplomatov.
Počas tohto týždňa sa vo francúzskej metropole otvoria brány
kultúrnych inštitútov zúčastnených krajín. Do akcie sa popri
Slovensku zapojí Belgicko, Česko, Dánsko, Egypt, Holandsko, Irán,
Japonsko, Juhoslávia, Kanada, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko,
Rumunsko, Rusko, Sýria, Španielsko, Švédsko, Taliansko, ako aj
Inštitút arabského sveta. Zastúpenie bude mať aj Latinská Amerika.
Ferrerová-Waldnerová: Slovensko je ohľadne dekrétov v inej situácii
ako ČR
Brusel 30. septembra (TASR) - Rakúsko bude naďalej bilaterálne
rokovať s Českou republikou o vyriešení otázky Benešových dekrétov.
Slovensko je však v inej situácii ako ČR, pretože sa už za deportácie
a konfiškáciu majetku Nemcov a Maďarov ospravedlnilo. Vyhlásila to
dnes v Bruseli rakúska ministerka zahraničných vecí Benita
Ferrerová-Waldnerová.
Šéfka rakúskej diplomacie svojim partnerom oznámila, že Rakúsko
bude brať pri posudzovaní kandidátov do úvahy správu nemeckého
právnika Jochena Froweina, ktorú by mal dnes dostať predseda
Európskeho parlamentu Pat Cox.
Podľa Ferrerovej-Waldnerovej sa táto právna analýza zaoberá
skôr právnymi aspektmi Benešových dekrétov, do úvahy treba však brať
aj "politické a morálne aspekty".
Ministerka zdôraznila, že Rakúsko nemá v úmysle kvôli dekrétom
vetovať prijatie Česka do EÚ. Vyjadrila nádej, že "riešenie" otázky
ohľadne dekrétov sa v dvojstranných rokovaniach s ČR podarí dosiahnuť
pred vstupom Prahy do únie, neupresnila však, aké riešenie si Viedeň
želá.
Ferrerová-Waldnerová nechcela zatiaľ komentovať obsah správy
právnika Froweina, podľa ktorej ČR nemusí zrušiť Benešove dekréty,
aby vstúpila do Európskej únie.
Tento názor renomovaný nemecký právnik podmienil tým, že po
vstupe ČR do EÚ budú mať všetci občania únie na českom území rovnaké
práva.
Benešove dekréty o vyhostení a konfiškácii majetku Nemcov
a Maďarov po druhej svetovej vojne z rokov 1945-46 nemajú nič
spoločné so vstupom Českej republiky a Slovenska do EÚ, pretože
kritériá členstva sa nevzťahujú na minulosť, vyplýva zo správy.
Dokument konštatuje, že legislatíva týkajúca sa reštitúcií
majetku skonfiškovaného na základe dekrétov, nemôže byť spochybňovaná
na základe práva EÚ, pretože sa už dnes neuplatňuje a právo únie
platí pre nového člena až po vstupe.
Čo sa týka zbavenia občianstva Nemcov a Maďarov považovaných za
kolaborantov, ani túto otázku nemožno dávať do súvislosti
s pristúpením krajiny do EÚ, pretože národné občianstvo je vo
všeobecnosti mimo legislatívy únie.
Pokiaľ sa týka zákona, ktorý chráni pred stíhaním osoby
podieľajúce sa na deportáciách, ani ten netreba rušiť. Bolo by však
vhodné, aby Česká republika potvrdila, že dôsledky tohto zákona
ľutuje, ako to urobila v česko-nemeckej deklarácii z roku 1997, tvrdí
právnik Frowein.
Rakúsko teraz počká na právnu analýzu dekrétov, ktorú by mali
v najbližších dňoch dokončiť experti Európskej komisie. Obidva
dokumenty bude potom brať do úvahy pri rokovaniach s ČR.
Korčok: Slovensko môže byť členom NATO v lete 2004
Brusel 30. septembra (TASR) - Slovensko by v prípade pozvania do NATO
mohlo byť riadnym členom aliancie do leta 2004. Vyhlásil to dnes
v Bruseli generálny riaditeľ sekcie pre medzinárodné organizácie
a bezpečnostnú politiku na ministerstve zahraničných vecí SR Ivan
Korčok.
V bruselskom sídle aliancie odovzdal Korčok ročný národný
program prípravy na členstvo v NATO, ktorým sa začína štvrtý cyklus
Akčného plánu členstva (MAP).
SR podľa Korčoka očakáva, že v prípade pozvania do NATO sa čo
najskôr po novembrovom summite aliancie v Prahe začnú prístupové
rokovania. Tie by sa mohli skončiť už v marci 2003 a po procese
ratifikácie prístupového protokolu by Slovensko mohlo byť riadnym
členom NATO v lete 2004.
"Prístupové rokovania by mali prebehnúť veľmi rýchlo.
Optimistický predpoklad hovorí o ich skončení v marci 2003,
najneskorším možným termínom by malo byť májové ministerské
rokovanie," povedal Korčok TASR.
Rokovania budú podľa neho rýchle najmä vďaka tomu, že Slovensko
sa už tri roky na členstvo pripravuje podľa MAP. "Akčný plán členstva
totiž presne kopíruje prístupové rokovania," vysvetlil sekčný
riaditeľ MZV.
"Ani aliancia nepredpokladá, že sa v rokovaniach objavia
zásadné veci, ktoré by ich mohli predĺžiť," dodal. V rokovaniach však
možno podľa neho očakávať snahu NATO získať záruky, že reformy budú
pokračovať aj po získaní riadneho členstva.
Národný program, ktorý dnes Korčok v mene SR odovzdal, definuje
úlohy a ciele Slovenska v politickej, ekonomickej, obrannej,
bezpečnostnej a legislatívnej oblasti. Korčok zdôraznil, že akčný
plán bude pokračovať bez ohľadu na rozhodnutia novembrového summitu
v Prahe.
Námestník generálneho tajomníka NATO pre politické otázky
Günter Altenburg, ktorému Korčok národný program odovzdal, vyjadril
presvedčenie, že výsledky nedávnych volieb na Slovensku vytvorili
dobré predpoklady, že SR splní ciele vyplývajúce z MAP.
Altenberg zdôraznil, že o počte pozvaných krajín nie je ešte
rozhodnuté. To, čo sa objavuje v médiách o rozhodnutí pozvať v Prahe
sedem krajín, je podľa Korčoka formovaním národných stanovísk.
"Definitívne to bude, až keď o tom rozhodnú v Prahe šéfovia štátov
a vlád členských krajín," zdôraznil Korčok.
Summit aliancie v Prahe sa uskutoční 21. a 22. novembra.
Slovensku sa nepáči dánsky návrh zvýšiť platby a znížiť kompenzácie
Brusel 30. septembra (TASR) - Dánske predsedníctvo dnes navrhlo
členským krajinám EÚ zvýšiť v prvom roku po rozšírení platby pre nové
členské krajiny, čo by zdanlivo zlepšilo ich rozpočtovú situáciu
a znížilo potrebu kompenzácií.
Problémom však je, že peniaze by EÚ poskytla z kohézneho fondu
a štrukturálnych fondov, na ktorých čerpanie nebudú všetky
kandidátske krajiny ešte dobre pripravené.
Návrh Dánska je podľa diplomatických zdrojov presne opakom
toho, čo si želala SR. Slovenská delegácia na nedávnych technických
konzultáciách požiadala naopak o menej peňazí zo štrukturálnych
fondov v prvých rokoch po vstupe, čo by zvýšilo nárok SR na
kompenzácie.
Stanovisko v tomto zmysle oznámi v utorok na rokovaní
s ministrami šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan. "Návrh nie je
v súlade so slovenskými očakávaniami," povedal TASR vysokopostavený
slovenský diplomatický zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.
Dánsko navrhuje vyplatiť už v prvom roku platby vo výške
štyroch percent z pridelených peňazí v rámci štrukturálnych fondov
a kohézneho fondu. Tento návrh rozdelil dnes členské krajiny EÚ:
proti sa vyslovili Španielsko, Portugalsko, Grécko a Írsko, ktoré sú
najväčšími príjemcami peňazí z podporných fondov a zrejme sa obávajú,
že by im ostalo menej. Myšlienka sa naopak páči Nemecku a ostatným
čistým prispievateľom do rozpočtu, pretože by to znížilo potrebu
peňazí na kompenzačné platby.
Európska komisia však vyjadrila pochybnosti, či je takéto
riešenie možné, pretože väčšina nových členov nebude hneď na začiatku
pripravená na čerpanie obrovského množstva peňazí. Projekty by sa
museli začať pripravovať už v roku 2003, čo by si vyžiadalo výnimku
z platnej legislatívy EÚ. Okrem toho EK bude potrebovať asi až 18
mesiacov po rozšírení, kým bude schopná vyplácať prvé peniaze.
Slovensko by podľa dánskych výpočtov nemalo na kompenzácie
nárok, pretože by sa hneď v prvom roku členstva ocitlo teoreticky
v lepšej rozpočtovej situácii ako rok pred vstupom.
SR má v prvom roku členstva dostať z fondov EÚ o 136 miliónov
eúr viac ako zaplatí do rozpočtu. Oproti predvstupovej pomoci v roku
2003 tak dostane o 13 miliónov eúr viac. Podľa predchádzajúcich
výpočtov EK malo byť SR v mínuse jeden milión, takže by nárok na
kompenzácie malo.
Dánsko navrhuje poskytnúť kompenzácie iba krajinám, ktoré sa
oproti roku 2003 ocitnú po vstupe v horšej rozpočtovej situácii. Týka
sa to Česka, Slovinska, Cypru, Malty a Maďarska.
Ministri dnes prediskutovali aj inštitucionálne otázky
rozšírenia. Zmluva z Nice totiž zmeny zakotvuje až od 1. januára 2005
a počíta s 12 novými krajinami. K rozšíreniu však dôjde už v roku
2004, pričom zatiaľ vstúpi len desať štátov.
Treba preto okrem iného prepočítať rozdelenie hlasov
a kvalifikovanú väčšinu pre rozhodovanie v Rade ministrov a kreslá
v Európskom parlamente. Dánsko pripravilo aj v tejto otázke pracovný
dokument. Dnešná diskusia podľa diplomatov nepriniesla dohodu ani
pokrok ani v tejto veci.
Prezident Schuster sa v Pasove stretol s bývalým kancelárom Kohlom
Passau 30. septembra (TASR) - Prezident SR Rudolf Schuster, ktorý je
na dvojdňovej pracovnej návšteve v nemeckom Passau, sa dnes medzi
štyrmi očami stretol s bývalým nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom.
Schuster i Kohl sa zúčastňujú na podujatí Ľudia v Európe - Nemecko,
ktoré je venované dvanásťročnému vývoju v krajine po jej zjednotení
a jej súčasnej úlohe v európskom priestore.
Na podujatí sú prítomní aj podpredsedovia vlády SR Mária
Kadlečíková a Pál Csáky.
Ako povedal po stretnutí prezident Schuster, bývalý nemecký
kancelár sa zaujímal najmä o stav príprav Slovenska na vstup do
Európskej únie, pričom - ako zdôraznil prezident SR - prisľúbil týmto
ambíciám plnú podporu. Hovorili aj o politickom a ekonomickom vývoji
Slovenska a o výsledkoch nedávnych parlamentných volieb.
Podľa prezidenta SR môže osobnosť Helmuta Kohla výrazne
napomôcť pri integračných snahách Slovenska do NATO aj EÚ. "Jeho
vplyv, a to nielen v rámci Nemecka, je značný," zdôraznil Schuster
a zároveň pripomenul, že jedného z hlavných protagonistov pádu
železnej opony a zjednotenia Nemecka pozval na návštevu Slovenska,
najmä do Vysokých Tatier.
Po rozhovoroch sa k obom štátnikom pripojil aj bývalý prezident
Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, ktorý spoločne s Kohlom
diskutuje na podujatí Ľudia v Európe - Nemecko o problematike
zjednotenia krajiny.
Na podujatí, ktoré sa uskutočňuje v mediálnom centre
organizátora podujatia - Vydavateľstva Passau - sa zúčastňuje
približne 500 politikov, manažérov, predstaviteľov médií zo strednej
Európy a ďalší hostia.
V utorok, v záverečný deň pracovnej cesty, sa Schuster stretne
s Michailom Gorbačovom.
Lídrov v Maďarsku žijúcich menšín prijalo vedenie rezortu kultúry
Budapešť 30. septembra (TASR) - Vedúci predstavitelia maďarského
rezortu národného kultúrneho dedičstva prijali dnes v Budapešti
predsedov celoštátnych menšinových samospráv.
Stretnutie, na ktorom ministerstvo zastupovali politický štátny
tajomník László Kocsi a štátny tajomník Lajos Vass, bolo prvým krokom
na ceste k pravidelnému dialógu predstaviteľov výkonnej moci
a zástupcov minorít, vrátane slovenskej, na ktorom sa 6. júla dohodli
menšinoví predstavitelia s premiérom Péterom Medgyessym.
Hlavnými témami boli dnes rozpočtové otázky, problematika
financovania, ako aj zachovania menšinových kultúrnych inštitúcií.
Účastníci stretnutia sa dohodli, že v priebehu dvoch týždňov zriadia
delegácie expertov, ktorých úlohou bude zabezpečiť pravidelné
kontakty a rýchle riešenie konkrétnych problémov. Súčasne podčiarkli
význam zriadenia stálej menšinovej kultúrnej komisie, ako aj
transparentnosti a vypočítateľnosti fungovania systému výberových
konaní.
