BRATISLAVA. Takmer tristotisíc obyvateľov českej Ostravy dnes môže v meste využívať 206 kilometrov cyklotrás. Je to o šesť kilometrov viac, ako slúži obyvateľom všetkých našich krajských miest dohromady.
V ôsmich metropolách pritom žije viac ako 1,1 milióna ľudí.
Radnice tvrdia, že cyklodopravu považujú za prioritu. Okrem odľahčenia dopravy a hluku v meste si od toho sľubujú aj zlepšenie kvality ovzdušia, zdravších obyvateľov či zvýšenie atraktivity pre turistov.
Realita je zatiaľ iná. Významnejšiu sieť cyklotrás dosiaľ vybudovala iba Bratislava, ktorá ich má 120 kilometrov.
„Preprava na bicykli nič nestojí, kúpiť si ho môže prakticky každý. Cestovanie na bicykli v meste je navyše v porovnaní s ostatnými dopravnými prostriedkami na krátke vzdialenosti najrýchlejšie,“ vymenúva ďalšie dôvody na investovanie do cyklodopravy poradca bratislavského primátora Michal Feik.
Tomáš Peciar zo združenia Cyklokoalícia však upozorňuje, že väčšina trás má rekreačný charakter a vedie napríklad po hrádzach. Na bežnú dopravu po meste slúži iba zhruba 50 kilometrov.
„Bratislave stále chýba napojenie hlavných dochádzkových bodov, ako je železničná stanica. Cyklotrasy sú tiež veľmi necelistvé a stále často vedú odnikiaľ nikam.“
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnPPUkk0OUvbdDFpRHoxVTdPYXFNbHFpdEVlNGVweHc&transpose=0&headers=1&range=A1%3AC9&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"vAxes":[{"title":null,"useFormatFromData":false,"minorGridlines":{"count":"2"},"formatOptions":{"source":"inline","suffix":" km"},"minValue":null,"format":"0.##' km'","gridlines":{"count":"8"},"viewWindow":{"min":null,"max":null},"logScale":false,"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"logScale":false,"maxValue":null}],"series":{"0":{"color":"#274e13"},"1":{"color":"#93c47d"}},"title":"D\u013a\u017eka cyklotr\u00e1s v krajsk\u00fdch mest\u00e1ch (v km)","booleanRole":"certainty","animation":{"duration":500},"legend":"in","focusTarget":"category","hAxis":{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"isStacked":true,"tooltip":{},"width":500,"height":369},"state":{},"view":{},"isDefaultVisualization":true,"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart 1"}
Trenčín ťaží z hrádze Druhú najdlhšiu sieť cyklotrás majú Košice, no pri porovnaní dĺžky cyklotrás na počet obyvateľov vychádza ako druhý Trenčín.
Ten je dôkazom, že kilometre až tak veľa o prístupe mesta hovoriť nemusia.
Trenčín do svojich 11 kilometrov zaratúva aj osem kilometrov hrádze pri Váhu, ktorá sa ťahá naprieč mestom a vedie po nej Vážska cyklomagistrála z Komárna do Žiliny.
V skutočnosti mesto vybudovalo iba tri kilometre cyklochodníkov v zatiaľ prevažne prázdnom priemyselnom parku a cyklisti zo sídlisk sa tak ako roky predtým musia prepletať medzi autami.
Trnava vykazuje iba necelých desať kilometrov cyklotrás, tie však už roky systematicky buduje a dnes spájajú centrum s väčšinou mestských častí.
Veľavravné sú investície do cyklodopravy. Kým Trnava od začiatku volebného obdobia v januári 2011 investovala 294-tisíc eur, v Trenčíne či Prešove svieti v tejto kolónke nula.
„V tomto volebnom období sa vedenie mesta zaoberalo vážnymi finančnými problémami,“ vysvetľuje hovorkyňa trenčianskej radnice Erika Ságová.
Mesto už podľa nej pracuje na projekte cyklotrasy spájajúcej najväčšie sídlisko Juh s centrom. V Prešove plánujú nový cyklochodník Šváby za 90-tisíc eur v tomto roku.
Košice idú do lesov Zaujímavé je aj porovnanie siete cyklotrás vzhľadom na dĺžku celej cestnej siete.
Kým pri prostom počte kilometrov vykazujú po Bratislave najviac cyklotrás v Košiciach a Nitre, po prepočte na sto kilometrov všetkých ciest v meste sa Nitra prepadne na piate a Košice až na šieste miesto.
Hovorkyňa košického magistrátu Martina Viktorínová to vysvetľuje aj presmerovaním priorít mesta v čase krízy.
Budovanie mestských cyklotrás si podľa nej vyžaduje veľa peňazí na stavebné práce a najmä výkup pozemkov.
Budovanie samostatných cyklochodníkov na Slovensku komplikuje množstvo vlastníkov po dedičských konaniach, keď ich pod kilometrom zamýšľanej cyklotrasy nezriedka bývajú stovky.
„Od roku 2011 sme sa preto zamerali na značenie cyklochodníkov v mestských lesoch a chceme vyjsť cyklistom v ústrety aspoň takto. K dnešnému dňu ich máme vyznačených okolo 130 kilometrov,“ vraví.
Najhoršie zo všetkých porovnaní vychádzajú Žilina s necelými ôsmimi kilometrami cyklotrás a najmä Banská Bystrica, ktorá ich dodnes vybudovala len štyristo metrov.
Aj Banská Bystrica však plánuje v najbližších rokoch do cyklodopravy investovať.
Ako jedno z mála slovenských miest si už dala vypracovať aj strategický dokument o rozvoji nemotorovej dopravy, ktorý ráta s vybudovaním 46,6 kilometra mestských cyklotrás s ich napojením na existujúce cykloturistické trasy v regióne.

Beata
Balogová
