Košice 1. októbra (TASR) - Sudca Ústavného súdu SR Juraj Babjak je medzi občanmi SR, ktorí sa so sťažnosťou proti štátu obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.
Dôvodom, prečo sa ako súkromná osoba spolu s rodinnými príslušníkmi domáha ochrany svojich práv na medzinárodnej úrovni, je fakt, že na domácom teritóriu nebola akceptovaná ich námietka porušenia prezumpcie neviny voči maloletému synovi Martinovi.
Babjak ako zákonný zástupca podal spolu s manželkou koncom roku 2000 vo svojom mene i mene syna podnet na ÚS proti Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Banskej Bystrici - východ, Prokuratúre SR i banskobystrickému okresnému úradu. Príčinou bolo zaradenie dieťaťa do evidencie ťažkovychovateľnej mládeže na základe záveru orgánov činných v trestnom konaní. Tieto konštatovali spáchanie trestného činu útlaku. Skutkovou podstatou bol konflikt medzi chlapcami na základnej škole, ktorý ako šikanovanie na polícii oznámila matka jedného z nich.
ÚS podnet sčasti predbežne prijal v máji 2001 na ďalšie konanie. Kľúčovým problémom však podľa Babjakovcov bola otázka porušenia prezumpcie neviny a o tej ÚS odmietol konať ako o zjavne neopodstatnenej. Verdiktom ÚS sa v tejto otázke skončila možnosť domácej ochrany. Rodičia, presvedčení o opodstatnenosti svojej argumentácie, sa obrátili na Štrasburg. "Policajný orgán uznesením z 9. marca 2000, vydaným podľa Trestného poriadku, vyslovil, že náš syn spáchal trestný čin. To je v rozpore s prezumpciou neviny podľa článku 50, odsek 2 Ústavy SR a viacerými medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, pretože vysloviť vinu zo spáchania trestného činu môže iba súd," uviedol sudca Babjak. Pretože využitím vnútroštátnych právnych prostriedkov nedosiahli, aby bolo deklarované porušenie prezumpcie neviny a zrušené rozhodnutie policajného orgánu, 31. augusta 2001 požiadali o medzinárodnú súdnu ochranu ESĽP. Európsky súd ich sťažnosť zaregistroval vlani v septembri pod číslom 73693/01.
O podnete Babjakovcov v prijatej časti rozhodoval I. senát ÚS. V júli 2002 vydal nález, podľa ktorého banskobystrický OÚ porušil základné právo maloletého a jeho rodičov na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života tým, že viedol maloletého v evidencii ťažkovychovateľnej mládeže od 23.12.1999 až do rozhodnutia ÚS. Zároveň uložil povinnosť vyradiť ho z evidencie, čo sa udialo 10. júla 2002. Neústavným zásahom do súkromia, v spojení s porušením zákazu diskriminácie, bol podľa ÚS aj postup Obvodného oddelenia PZ a Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici. Tieto orgány rodičom neoznámili svoje uznesenia týkajúce sa preverovania ich syna a v prípade okresnej prokuratúry ani výsledok preskúmania postupu policajného orgánu. Porušenie zákazu diskriminácie zo strany polície a prokuratúry ÚS konštatoval, pretože ich postup, ktorým neoprávnene zasiahli do práva navrhovateľov na ochranu súkromného a rodinného života, sa zároveň podstatne odlišoval od postupu voči matke poškodeného. Tej oznamovali uznesenia vydané v rámci preverovania, pričom pre takúto odlišnosť, podľa ÚS, neboli dané objektívne ani relevantné dôvody.
