Rozhovor, v ktorom bývalý rozviedčik VLADIMÍR SUCHODOLINSKÝ hovorí o svojej tajnej správe, vznikol v piatok ešte pred tlačovkou ministra obrany Martina Glváča. Už vtedy predpokladal, že príde trestné oznámenie.
Exminister obrany Martin Fedor hovorí, že vojenské tajné služby venujú 80 až 90 percent času tomu, že vyšetrujú samy seba. Je to reálny odhad toho, ako fungujú?
„Budem hovoriť len o VSS. Informácie z VOS som nikdy nemal ani ma nikdy nezaujímali. Považujem sa iba za rozviedčika, nie za kontrarozviedčika. Prešiel som od najnižšieho stupňa po takmer najvyšší. Reálny výkon práce, ktorú som poznal, bol určite z 99 percent o spravodajskej práci. V minulosti u nás neboli žiadne vyšetrovania zásadnejších káuz, aspoň pokiaľ viem.“
Keď mali politici hovoriť o úspechoch VSS, mali s tým problém. Čo vlastne vojenské služby robia?
„Som hrdý na to, v akej zložke som pracoval. Som šťastný, že som mal prácu, akú som mal. Len málo ľuďom sa podarí mať zamestnanie, ktoré ho napĺňa a ja som také mal. To, že sa o úspechoch nehovorí, je, žiaľ, dané tým, akými metódami služby pracujú. 99,9 percenta informácií je utajovaných. VSS, SIS aj VOS mali veľa úspechov, ktoré však nemohli vyjsť navonok, pretože sú utajovanými skutočnosťami. Na verejnosť preto vyplávajú vždy len nepodarky a kauzy. Sám poznám veľa úspešných operácií, ktoré sme zrealizovali a mali medzinárodný význam.“
Česká rozviedka je otvorenejšia ako slovenská. Vo výročnej správe sa pochválila, že pomohla pri dolapení bin Ládina. Má VSS za sebou porovnateľný úspech?
„Pre mňa porovnateľný úspech je možné datovať niekde do obdobia 13 rokov dozadu, keď sa začala jedna veľká operácia na Blízkom východe. Operácia, na ktorej sme sa zúčastnili, zabránila možným veľkým stratám na životoch.“
Bol by podľa vás problém, keby VSS zverejňovala aspoň takú výročnú správu ako SIS?
„Nedokážem si predstaviť, čo by mohla rozviedka zverejniť. Kontrarozviedka má oveľa viac možností na takéto výročné správy. Ale boli tu pokusy, aby sme sa viac otvorili civilnému svetu.“
Kedy?
„Myslím, že za pána Vendelína Leitnera (šéfa VSS za druhej Dzurindovej vlády - pozn. SME), keď sa otvorila internetová stránka VSS, na ktorej mali byť príhovory riaditeľa a možno nejaké vyhlásenia. My sme, žiaľ, mali málo času, aby sme sa otvorili týmto smerom.“
Koľko rokov ste v armáde a kedy ste začali mať pocit, že to s VSS ide k horšiemu?
„V armáde som bol 25 rokov. Môžem súhlasiť s jedným medializovaným vyhlásením, že odkedy sa začali do funkcií ľudia dosadzovať politicky, bolo to ihneď cítiť. Poznal som osobne okrem prvých dvoch všetkých riaditeľov VSS.“
Koľko ich bolo?
„Dohromady osem či deväť. A kým nezačali do štruktúry prichádzať ľudia zvonku dosadení neviem kým a neviem prečo, bola tam akási vnútorná kontrola. Tým, že šéfovia prichádzali spomedzi nás, dobre sme ich poznali a mali sme k nim neformálny prístup, dalo sa im povedať: robíš hlúposť. A keď tam existovala takáto vnútorná kontrola, tí ľudia si možno nedovolili to, čo ľudia zvonka.“
Kedy začali chodiť ľudia zvonka?
„V roku 2006 prišiel človek, ktorý prišiel z prostredia mimo zložky.“
Kedy sa začalo vaše preverovanie možného tunelovania VSS?
„Takmer ihneď, ako som nastúpil do funkcie, som zistil, že rozpočet tej časti služby, za ktorú som zodpovedal, je prázdny. Pýtal som sa, kde sú peniaze.“
Ako dlho trvalo?
„Od augusta 2010 som začal žiadať o dokumenty - hlavne o také, v ktorých sa objavovali vysoké čiastky. Potom som zrazu zistil, že tu chýba dokument. Tak som sa pýtal, kde je. A bolo mi povedané, že to bolo postúpené partnerom na VOS. A keďže som bol vo funkcii, mal som možnosť komunikovať s vtedajším vedením VOS. Tí mi povedali, napíšte oficiálnu požiadavku. Poslal som im niektoré čísla dokumentov, aby mi napísali, či majú vo vlastníctve majetok, ktorý bol za spismi. Dostával som nejaké čiastkové odpovede, ale zhrnuté to bolo v správe, o ktorej hovorila bývalá premiérka Iveta Radičová a ktorej doniesol celý zväzok pán Brychta.“
Minister Glváč hovorí, že sa možno ukáže, že všetok majetok, ktorý mal podľa správy, čo sme dostali, skončiť v súkromných rukách, skončil v systéme služieb a teda sa nič nestalo. Prečo ste si boli istý, že ten majetok neskončil u spolupracovníkov VSS alebo VOS?
„Vo funkcii, v ktorej som bol, som mal možnosť preverovať personálne alebo objektovo, či boli v minulosti, alebo v súčasnosti osoby, firmy, objekty v nejakom vzťahu k VSS. Môžem povedať, že ani jedna z nich nebola oficiálne vedená v žiadnych našich evidenciách. A myslím, že takú istú možnosť mali pán riaditeľ a zástupca riaditeľa VOS. Bol by som amatér, ak by som si na začiatku neoveril, či daná osoba, ktorá je vo vzťahu k danému objektu, má alebo nemá nejaký vzťah k VSS. Nenašiel som žiaden relevantný dokument, že ide o krycie osoby alebo krycie firmy. Ani v pôvodnej správe som netvrdil, že všetky objekty odišli zo systému. Podozrenia však v niektorých prípadoch boli aj v otázke nadobudnutia majetku.“
Pokúšali ste sa konfrontovať aj aktérov tých dejov, alebo ste sa spoliehali len na rekonštrukciu dokumentov?
„Viac povedať nemôžem. Ale aj to medializované vykradnutie trezoru bolo jedným z impulzov, že sme sa začali zaoberať tým, prečo k nemu došlo. Čo bolo v tom trezore? Ja by som nevidel dôvod vlámať sa do vlastného trezoru, keď mi bol k nemu odobratý prístup. Všetky osoby, ktorých sa týkali podozrenia, boli však už v čase preverovania preukázateľne mimo systému.“
Viete odhadnúť celkovú škodu, ktorá vznikla na základe podozrivých transakcií?
„Viem ju odhadnúť, ale bohužiaľ to nemôžem zverejniť.“
Písali sme o možnej škode v miliónoch eur, ktorá z dokumentu, čo sme odovzdali, vyplýva.
„Tým, že sú niektoré objekty v systéme, je to veľmi ťažké zadefinovať.“
Sú to minimálne milióny eur?
„Áno. Aspoň si myslím.“
Minister hovorí, že tým, že správa existuje, vznikajú ďalšie škody. Považujete to za relevantné vyjadrenie?
„Samozrejme, ak sú niektoré objekty živé, môže dôjsť ku škodám. Ale tie škody určite nedosahujú ani desatinu toho, čo sa opisovalo ako škody pri ich získavaní, odpredaji a podobne. Nevidel som to, čo uniklo na verejnosť. Či sú tam nejaké adresy objektov. V súhrnnej správe som opisoval vždy objekt, ktorý bol pomenovaný podľa regiónu, kde bol. V Bratislave som, dajme tomu, menoval ulicu. Myslím, že nikde v správe nebola presná adresa tých objektov.“
Čo vás presvedčilo, aby ste vystúpili na verejnosti?
„Pán Milan Žitný v Rádiožurnále vyjadril svoj názor na to, čo som mal či nemal urobiť - že to bolo vysoko neprofesionálne. Ale hneď o pár viet povedal, že to možno bolo zo zúfalstva. Priblížil by som sa k tomuto vyjadreniu. Pretože keď som počul vyjadrenia a spochybňovanie ministra Glváča, prekvapilo ma to. U pána Skuhru ma to neprekvapuje, keďže sa jeho meno v spise objavovalo. Minister všetko dehonestoval ešte pred tým, než sa to snažil preveriť. Hovoril o falzifikáte. Neviem, čo bolo na stole u vás a dnes je vo výbore a na prokuratúre. Ale viem, čo som spracoval do správy, ktorá bola skartovaná. Som plne k dispozícii prokurátorom špeciálnej prokuratúry aj vyšetrovateľom. Vo výbore môžem opísať, ako štrukturálne tá správa vyzerala, čo približne mohla obsahovať. A pracoval som aj s nejakými pracovnými verziami, ktoré boli v elektronickom systéme.“
Môžu v ňom byť stále?
„Pán Skuhra neodpovedal na priamu otázku, či to môže byť v databázach elektronického systému. Našimi špecialistami sme boli presviedčaní, že akýkoľvek vstup do systému je zaevidovaný a zachovaný. Zo systému sa nedá vymazať. Pýtam sa, ako to, že to nevedeli, keď boli podozrenia? Hovorí sa stále o jednej zaevidovanej osemstránkovej správe. Ja viem, že správy boli dve a z jednej tlačenej bola urobená kópia. Jedna bola pripravovaná pre pána Galka. Keď mala byť informovaná pani Radičová, viem, že som pripravoval ešte jednu verziu s úvodným slovom pre ňu. Už tu sú rozpory.“
Prečo šéf VSS Roman Mikulec nesplnil príkaz premiérky odovzdať spis ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi? Prečo sa to skartovalo?
„To sa musíte spýtať pána Mikulca. Ťažko povedať, pod akým tlakom bol v tom čase. Nebol som v tom čase na žiadnom stretnutí s pani premiérkou, takže si nedokážem predstaviť rozhovory medzi nimi.“
Ako to prebiehalo s Róbertom Tibenským, ktorého premiérka poverila, aby zvyšný materiál o možnom tunelovaní odovzdal prokuratúre?
„Na jedno jeho vyjadrenie som reagoval. Teraz budem hovoriť len svoje úvahy, ako to mohlo byť. Len čo ho pani premiérka poverila, mal spis odovzdať v samostatnej trestnej veci. Nebol tam opísaný len jeden čin. A trestné oznámenie na pána Mikulca je jasne zadefinované ako ohováranie. Priamy súvis medzi kauzou ohovárania a vyšetrovania podstaty veci - podozrení z tunelovania - to nemôže mať.“
Aké boli motivácie Tibenského?
„Očakávam, že budem medzi podozrivými z toho, že materiál vyniesli von a myslím, že by sa mali vyšetrovacie orgány zaoberať aj motívmi daných ľudí. Jeden z motívov si viem predstaviť aj u ľudí, ktorí sú ďalej v systéme.“
Takže motív mohol byť, že bolo po voľbách a nechcel si to rozhádať s tými, ktorí sa vracali?
„Nevyjadrujem sa k tomu.“
Keď ste boli pridelencom na Ukrajine, bol na vás vyvíjaný tlak, aby ste na prípad neupozornili?
„V tomto smere nie. Bol som stále v systéme. Až z osobného rozhovoru s pánom Tibenským som sa dozvedel, že spis je skartovaný. To mi povedal v septembri minulého roku. Vtedy som mu ponúkol rekonštrukciu toho materiálu. A to, že mi vraj dal možnosť sa vyjadriť? To bolo jednoznačne o tom, že prišla požiadavka z Generálnej prokuratúry a on mi úlohovým listom presne stanovil otázky, na ktoré som mal odpovedať. Takže sme mohli odpovedať iba na vyšetrovanie ohovárania.“
Ako vyzeralo to vyšetrovanie?
„Keď som začal chodiť na Generálnu prokuratúru, vždy som sa snažil poukázať na motívy daného človeka s tým, že tam je niečo viac.“
Čo vám ten prokurátor povedal? Zaujímal sa o to?
„Zvýšeným hlasom ma upozornil, že som bol zbavený mlčanlivosti iba v určitom rozsahu.“
Takže prokurátor nechcel počuť o veciach, ktoré sa týkali tunelovania, ale iba ohovárania?
„To ste povedali vy. Ja hovorím to, čo som povedal v predchádzajúcej odpovedi.“
Existujú náznaky, že vojenská služba by mohla mať podchytených ľudí na prokuratúre, či už vďaka rodinným väzbám, alebo aj tým, že v minulosti boli aktívnejšími spolupracovníkmi. Je táto obava odôvodnená?
„Všetky fakty, ktoré sa každým dňom vyplavujú na povrch, o tom svedčia. Keď si zanalyzujem tú situáciu, mohol by som sa s takto postavenou otázkou stotožniť. Ale nerád by som sa teraz k tomu vyjadroval, aby sa to neotočilo proti mne.“
Máte pocit, že prokuratúra má vážny záujem to vyšetriť?
„Odpoviem protiotázkou. Myslíte si, že takú kauzu, ako je ohováranie, kde vystúpilo iks svedkov, je problém vyšetriť za viac ako rok a štvrť? Myslím, že to malo byť dávno procesne zrealizované a už to mohlo byť na súde a už sme mohli poznať výsledok. Môžeme špekulovať: Hodí sa niekomu, keď pán minister povie v médiách, že sa dnes dozvedel, že na pána Mikulca bolo podané trestné oznámenie? To sú argumenty pre verejnosť, ktorá nemá predstavu, čo za tým môže byť. Mám kvalitné spravodajské vzdelanie a učili nás, že keď chceme niekoho zdiskreditovať, tak vieme, ako na to. Sú tu roky rozpracovávané metódy, ako diskreditovať ľudí. A vyšetrovať jeden a štvrť roka ohováranie? Je z časového hľadiska nemožné, že to môže tak dlho trvať.“
Myslíte, že keď minister Glváč menoval Skuhru alebo vysielal pána Šeba na zahraničnú misiu, musel o podozreniach vedieť?
„To je na svedomí pána ministra, či sa necháva dôkladnejšie informovať, alebo to necháva iba na tých svojich funkcionárov, ktorí mu povedia: je to v poriadku, pán minister, podpíšte to.“
Takže nemusel to vedieť?
„Teoreticky to nemusel vedieť.“
A vy alebo niekto z ľudí, ktorí vedeli o tom vyšetrovaní, ste sa ho nesnažili na to upozorniť?
„Zasa to bude tvrdenie proti tvrdeniu. Ja som na to upozornil vnútorný bezpečnostný orgán. A opýtal som sa šéfa tohto orgánu, prečo pán Šebo dostal previerku, keď sú podozrenia. On mi tvrdil, že nič nevie, všetko je absolútne v poriadku a on si za tým stojí. Ja som mu niečo naznačoval a že sa má začať zaujímať. Tým sa to skončilo. Nechcem povedať, že bol na mňa vytváraný tlak. Ale vtedy už som riešil svoj odchod z firmy a pravdupovediac možno som mal v hlave úplne niečo iné. Povedal som si v duchu, že beží vyšetrovanie, kde budem môcť vypovedať určité skutočnosti. Ale už som hovoril, ako ten výsluch na Generálnej prokuratúre prebiehal. Zvýšeným hlasom som bol upozornený na to, že týmto, čo rozprávam, už presahujem rozsah zbavenia mlčanlivosti.“
Zaznamenali ste zvýšený záujem o svoju osobu zo strany spravodajských služieb, odkedy ste sa rozhodli o tom hovoriť?
„Padla otázka, či sa bojím o svoj život. Bolo to moje prvé verejné vystúpenie, takže hrču v hrdle som mal. Napadá vám strašne veľa myšlienok, ktoré by ste chceli povedať. Zároveň rozmýšľate, aby ste nepovedali viac, ako môžete. Takže, neobávam sa o svoj život, skôr diskreditácie mojej osoby. Rozprával som o tom, že sú rozpracované metódy, akým spôsobom diskreditovať ľudí. V prvom rade poukázať na to, že svedok nie je dôveryhodný. Už bola nejaká prvá reakcia, že som nejaké dokumenty niekam odniesol a podobne. Ak človek nepochopí, že má držať jazyk za zubami, tak sa to bude stupňovať.“
Tak povedzte podľa spravodajskej učebnice, čo sa teraz všetko začne diať. Aspoň prvé tri kroky.
„Teraz určite príde trestné oznámenie. Možno začnú nejaké anonymné telefonické hovory buď mojej manželke, mojim synom. Aj na medializovaný prípad pána Arpáša (bývalého funkcionára SIS – pozn. SME), že uňho našli detskú pornografiu v počítači, sa pozerám trochu inak. Nech sa na mňa nikto nehnevá, každý profík prešiel psychologickými vyšetreniami iks krát a úchylky tohto typu sú zachytené hneď. Ja tomu neverím. Viete, ja som vzdelaním elektrotechnik programátor, ale naposledy som programoval v 93. roku. Takže technológie pokročili neskutočne. Moja domáca sieť wifi je síce zablokovaná nejakým heslom, ale myslím si, že nie je problém v jeho prelomení a získaní prístupu. Myslím, že tlaky pôjdu týmto smerom. Že som poslal z môjho počítača niekam niečo a podobne.“
Predpokladáme, že nemáte heslo nbusr123.
„Nie je to nbusr123 ani meno mojej manželky a synov. Nevidím však problém dostať sa k prístupovému heslu. Myslím, že sa dá zistiť, odkiaľ a kam sa čo posielalo. Myslím, že tlaky pôjdu týmto smerom, že som niečo poslal z môjho počítača niekam.“
Veríte, že sa tunelovanie vyšetrí?
„Myslel som si, že informácie, ktoré som zozbieral, sú betónové.“
V situácii, keby mali ešte aj prokurátora podchyteného, sa s tým asi ťažko hýbe.
„Poznám ľudí, ktorí boli svedkami vyhlásení, že jeden z nominantov sa postavil a búchal sa do pŕs: viete, kto je za mnou?“
Veľkou kauzou je aj odpočúvanie novinárov a ďalších ľudí za Ľubomíra Galka. Ako ste ju vnímali?
„Nikdy nikoho nepoteší, ak sa prevalí takýto škandál. Nechcel by som niekomu vstupovať do svedomia. Povedal by som k tomu len jednu vec. Šablónovitosť v akejkoľvek práci nič pozitívne neprináša. To, že VOS na základe medializovaných informácií stále používala šablónu pri žiadostiach o odpočúvanie, ktoré schvaľoval sudca, sa mi javí ako veľmi amatérske. V tom, že našli peknú právnickú formulku, ktorú potom búchali do každej žiadosti, lebo sa im to hodilo, vidím absolútne neprofesionálny prístup.“
Nie je väčší problém, že išlo o zneužitie moci?
„Spravodajské služby majú nejaké vnútorné úlohy. Poproste, koľko odpočúvaní urobila VSS od augusta 2010 do marca 2012.“
V posledných dvoch rokoch asi neboli žiadne.
„Prečo sme nepotrebovali odpočúvania?“
Nie je zlyhaním vašich kolegov z VOS, že boli ochotní poslúžiť takémuto cieľu?
„To si, bohužiaľ, musia vstúpiť do svedomia oni. Myslím, že takto fungujúci proces žiadostí odpočúvaní tu nie je iba v určitom období. Vyšetrovateľ by sa v tom mal vŕtať aj hlbšie. Myslím si, že takáto šablónovitosť tu bola aj v minulosti.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
