BRATISLAVA. Nezaplatené faktúry za záchranu turistov v ťažko dostupnom vysokohorskom teréne, alebo za hľadanie nezvestných v horách bude môcť Horská záchranná služba postúpiť štátnej organizácii, ktorá ich bude namiesto nej vymáhať.
Umožnila by to novela zákona o Horskej záchrannej službe, ktorá sa práve pripomienkuje.
Horskí záchranári majú desiatky nedobytných pohľadávok, ktoré sa im nedarí vymôcť už roky. Väčšina z nich je zo zahraničia a ich celková suma sa pohybuje v desiatkach tisícov eur.
Ku koncu minulého roku evidovali horskí záchranári podľa ich šéfa Jozefa Janigu pohľadávky v celkovej výške presahujúcej 84-tisíc eur.
Rizikoví lyžiari z východu
„Až 95 percent všetkých pohľadávok za vykonané záchranné akcie je zo zahraničia,“ vysvetľuje Petar Lazarov z komunikačného odboru ministerstva vnútra, pod ktoré HZS patrí.
Na celkovej sume sa pohľadávky zo Slovenska podieľajú len vyše štyrmi tisícmi eur, súhlasí Janiga.
Okrem Slovenska sa horským záchranárom darí s viac ako 90-percentnou úspešnosťou vymáhať aj pohľadávky z Čiech a Poľska.
Horšie je to podľa Janigu s nezaplatenými faktúrami za záchranné práce, ktoré posielali Lotyšom, Rusom či Ukrajincom. Posledne menovaných podľa šéfa horských záchranárov vo zvýšenej miere zachraňujú v zime.
Pohľadávky od turistov z Izraela alebo dokonca z Afriky sa horským záchranárom ani neoplatí vymáhať, lebo náklady na vymáhanie prevyšujú dlžnú sumu.
Priemerne dlhujú 200 až 300 eur
Janiga vraví, že priemerná výška nezaplatenej faktúry za zásah sa pohybuje od 200 do 300 eur.
Menej faktúr, ale na vyššie sumy, je za zásahy záchranárov v zime, viac ale lacnejších zásahov, býva v lete.
Aby turista nemusel za akciu záchranárov platiť z vlastného vrecka, mal by sa pred akoukoľvek cestou do hôr poistiť.
