BRATISLAVA. Možnosť podávať návrh na začatie disciplinárneho konania voči predsedovi Ústavného súdu ostane v jeho vlastných rukách.
Poslanci nepodporili iniciatívu Martina Poliačika (SaS), ktorý chcel, aby návrh na disciplinárne stíhanie šéfa súdu mohol podať ktorýkoľvek sudca ústavného súdu.
Poliačik pripomenul, že súčasné znenie zákona neobsahuje úpravu, ktorá by regulovala to, kto má právo podať návrh na disciplinárne stíhanie predsedu súdu.
"Tento funkcionár pritom nie je vyňatý z disciplinárnej zodpovednosti, pretože má postavenie sudcu ÚS, ktoré znamená, že je prvý medzi rovnými. Neexistuje žiaden legitímny dôvod na to, aby bol predseda ÚS vyňatý z disciplinárnej kompetencie ÚS a z toho dôvodu je potrebné jasne upraviť, kto môže podať návrh na jeho disciplinárne stíhanie," argumentoval opozičný poslanec.
Zároveň tvrdil, že je ťažké predpokladať, že by predseda ÚS sám na seba inicioval disciplinárne konanie tak, ako predpokladá súčasný zákon.
Madej: Aj Trnka podal návrh sám na seba
Podľa predsedu Ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer) však Poliačikov návrh budil dojem účelovosti, neznášanlivosti a odplaty. Poslanec pripomenul, že Ústavný súd nie je jediným prípadom takejto inštitúcie.
"V minulosti aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka podal na seba návrh na disciplinárne konanie za dopravný priestupok. Otázkou je, či je vôbec potreba na takúto zmenu. Ak áno, tak zveriť takúto kompetenciu všetkým ostatným sudcom ÚS je trošku nesystémové," myslí si.
Na otázku, či si vie predstaviť podanie podnetu funkcionára na samého seba aj za vážnejšie veci ako dopravný priestupok, Madej odvetil, že ak je to vážne, môže to už byť trestný čin.
"Táto iniciatíva vyšla z verejne známych informácií, ktoré nemusia smerovať k tomu, že takéto konanie (súčasnej predsedníčky Ivetty Macejkovej, pozn. TASR) je disciplinárnym previnením. O prípadných zmenách treba rozmýšľať trošku komplexnejšie," povedal pre TASR.
Poliačik vo svojom návrhu Macejkovú vôbec nespomína. Hovorí všeobecne len o funkcii predsedu ÚS.
Súd nedostane nové lehoty na svoje konanie
Ústavný súd tiež nedostane nové lehoty na svoje konanie. Poslanci odmietli aj návrh novely zákona o organizácii Ústavného súdu z dielne Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana (všetci KDH).
Novela mala zakotviť povinnosť, aby v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou, ktorého súčasťou je návrh na predbežné opatrenie, o tomto návrhu rozhodol súd najneskôr do 90 dní odo dňa začatia konania.
Navrhovaná zmena sa mala vzťahovať aj na veci, v ktorých ÚS už začal konanie do dňa účinnosti tohto návrhu zákona. V tých prípadoch má začať plynúť 90-dňová lehota 1. januára 2013.
V súčasnosti je v zákone napísané, že Ústavný súd rozhoduje o takýchto návrhoch bez zbytočného odkladu.
Doterajšie skúsenosti však podľa KDH potvrdzujú, že súd rozhoduje o niektorých návrhoch so značným časovým oneskorením.
