BRATISLAVA. Vládny Smer má výhrady k novele zákona o konflikte záujmov, podľa ktorej by verejní funkcionári podávali majetkové priznania po novom.
Návrh právnej normy, na príprave ktorej sa podieľali zástupcovia všetkých parlamentných strán, v stredu na poslaneckom grémiu dostali strany na pripomienkovanie.
Ako oceniť majetok
Smer má podľa poslanca Otta Brixiho problém s oceňovaním majetku.
"Dostávame sa do roviny znaleckých posudkov, a do akej miery budú tieto znalecké posudky relevantné, to všetko je spochybniteľné a zbytočne vyvoláva negatívnu emóciu zo strany verejnosti," vysvetlil Brixi.
Podľa jeho slov by mohlo dochádzať v nezrovnalostiam pri ohodnocovaní majetku, čo by viedlo ku konfliktom.
Strane Roberta Fica sa nepáči ani ustanovenie, podľa ktorého by sa za dar považovala nehnuteľnosť alebo hnuteľná vec v hodnote nad 50 eur.
"Človek dostáva množstvo vecí od známych či kamarátov, knihu, alkohol či inú drobnosť, mnohé môžu mať hodnotu vyššiu ako 50 eur. Mohol by byť problém zverejňovať to, keďže to môže odmietnuť druhá strana," konštatoval Brixi.
Problémom sú aj pokuty
Smer nesúhlasí ani s navrhovanými opakovanými každomesačnými pokutami pre verejných funkcionárov, ktorí nepodajú majetkové priznanie.
Podľa Brixiho ustanovenie pôsobí šikanózne, prihovára sa za to, aby po prvej pokute o ďalšej sankcii rozhodol výbor po stanovenom termíne, dokedy by musel funkcionár podanie opakovane predložiť.
"Som za to, aby sa majetok určoval všeobecne, typovo aj druhovo, ale aby sme aj z pohľadu ochrany vlastného súkromia zverejňovali aká banka, aký konkrétny typ vecí, viete, doba je zlá a politici sú tak exponovaná skupina ľudí, že to môže byť aj na škodu veci," komentoval Brixi ďalšiu výhradu.
Vďaka detailným vysvetlivkám by mali podľa návrhu funkcionári povinnosť uvádzať podrobné informácie o svojom majetku, a to aj jednotlivé predmety, ak ich hodnota bude väčšia ako 10-tisíc eur.
Verejnosť by sa po novom mala dozvedieť aj názvy bánk, kde majú verejní funkcionári uložených viac ako 10-tisíc eur.
Brixi rovnako nesúhlasí s tým, aby sa zvyšovala zaťaženosť Ústavného súdu. Návrh totiž umožňuje, aby sa na ústavný súd mohla obrátiť aj menšina poslancov s odvolaním proti nekonaniu výboru.
Beblavý verí v dohodu
Predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslava Beblavého protinávrh Smeru prekvapil, keďže zástupcovia Smeru boli súčasťou pracovnej skupiny pripravujúcej právnu normu.
"Sú tam niektoré body, bez ktorých to pre mňa stráca zmysel, pretože nemá význam kryť kozmetické zmeny," konštatoval Beblavý.
Nekonkretizoval ustanovenia, ktorých sa to týka, aby nezabránil dohode. "Ešte stále verím, že sa môžeme dohodnúť," poznamenal.
Beblavý chce podľa vlastných slov urobiť všetko preto, aby bol návrh schválený v čo najlepšej forme.
Ak sa strany na zmenách v majetkových priznaniach dohodnú, konečný návrh s podpismi všetkých parlamentných politických subjektov predložia na septembrovú schôdzu parlamentu.
Majetkové priznania by sa tak po novom podávali v roku 2014.
