BRATISLAVA. Poškodení z masakry v Hurbanove, pri ktorej mestský policajt Milan Juhász (52) postrieľal troch členov rómskej rodiny a zranil ďalších dvoch, podali ústavnú sťažnosť.
Sú presvedčení, že ich práva boli porušené rozsudkom Špeciálneho trestného súdu, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo.
Výhrady voči posudku
Najväčšie výhrady majú voči znaleckému posudku, ktorým psychiatri dospeli k záveru, že Juhász patrí do ústavu a má sa liečiť. Súd mu napokon okrem nariadenia ústavného liečenia vymeral deväť rokov vo väzení s maximálnym stupňom stráženia.
"Jedným z najzávažnejších pochybení bol jednoznačne znalecký posudok, o ktorého kvalite boli od počiatku dôvodné pochybnosti, nakoľko uvedený dokument obsahoval nelogické, nepresné a rozporuplné závery," uviedol právny zástupca poškodených Kristiána L. a Žanety L. Stanislav Jakubčík, ktorý spolu s Európskym centrom pre práva Rómov podal v mene poškodených ústavnú sťažnosť.
Advokát Jakubčík zdôraznil, že práve na základe spomínaného znaleckého posudku bolo možné v trestnom konaní využiť inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu.
"Čo v praktickej rovine znamená, že obžalovanému je možné za určitých zákonom stanovených okolností uložiť aj trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom, čo v tomto prípade bolo deväť rokov oproti pôvodnej dolnej hranici trestnej sadzby 25 rokov," dodal.
Sťažovatelia považujú za ďalšiu významnú chybu, že sa súd nevysporiadal s ich návrhom na doplnenie dokazovania o vykonanie kontrolného znaleckého posudku.
"Súd sa napriek tomu s návrhom vôbec nevysporiadal, procedurálne o ňom nerozhodol," argumentuje Jakubčík.
Keďže k rozhodnutiu o návrhu na kontrolný posudok nedošlo, tak sa chýbajúce rozhodnutie ani nedá preskúmať. Podľa advokáta to znemožnilo aj ďalší postup, ktorý by zvolili v prípade, ak by súd vykonanie kontrolného znaleckého posudku zamietol. Nemohli teda ani podať žiadosť, aby o návrhu na doplnenie dokazovania rozhodol senát. "Takéto konanie má potom následne vplyv aj na nedostatočné zistenie skutkového stavu," dodal Jakubčík.
Prokurátor nepodal odvolanie
Účinnému vyšetreniu prípadu podľa sťažovateľov zabránilo aj to, že súd nepripustil viaceré otázky pri výsluchu svedkov, ktoré by dopomohli k jeho objasneniu.
"Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre v tomto smere konštatoval, že najbližším príbuzným obetí musí byť umožnená taká účasť na konaní, ktorá je nevyhnutná na ochranu ich oprávnených záujmov," upozornil právny zástupca.
V súdnom procese sa podľa Jakubčíka nevysporiadali s rasovým motívom. "Napriek viacerým výpovediam obžalovaného Milana Juhásza o vnútornej potrebe vyriešiť rómsky problém, súd iracionálne vyhodnotil rasový motív u páchateľa ako neprítomný," tvrdí právnik poškodených.
Poukázal aj na úlohu prokuratúry v systéme ochrany práva ako strážkyne a ochrankyne zákonnosti.
"Napriek všetkým vytýkaným namietaným okolnostiam prípadu a neprimerane nízkej trestnej sadzbe páchateľovi uloženej, sa príslušný prokurátor vzdal svojho práva podať odvolanie, a teda poslednej možnosti riadnym spôsobom napadnúť rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica," upozornil Jakubčík, podľa ktorého toto konanie je možné považovať za absolútnu rezignáciu na svoje úlohy a zlyhanie, pokiaľ ide o sledovanie záujmov chránených štátom.
Psychológ nepotvrdil rasový motív
Juhász prišiel na dvor domu rómskej rodiny v Hurbanove 16. júna 2012 dopoludnia, bolo to v sobotu v čase jeho voľna. Zastrelil tam otca rodiny, syna aj zaťa a zranil ďalšieho syna a jeho manželku.
Po streľbe sa Juhász vybral k domu primátorky, ktorá však nebola doma. Tvrdil, že jej chcel všetko vyrozprávať. Tam ho aj zadržala polícia.
Dôvodom streľby údajne bolo správanie sa tejto rodiny, vyšetrovatelia nevideli za vraždami rasový motív. Obete boli v minulosti trestne stíhané. Juhász pracoval v mestskej polícii dvadsať rokov.
Počas vyšetrovania tvrdil, že ho rodina frustrovala, a tak s ňou urobil poriadok.
Znalci u Juhásza zaznamenali paranoidný vývoj, ktorý má nepriaznivý trend, smerujúci k „poruche s bludmi“.
Zistili, že počas streľby mal zníženú ovládaciu a rozpoznávaciu zložku konania, ktoré takmer vymizli. Streľba bola abnormálnou reakciou, došlo u neho k stavu vystupňovaného afektu.
Psychológ konštatoval, že u Juhásza nemôže jednoznačne potvrdiť rasový motív jeho činu. Podľa neho chcel Juhász extrémne agresívnym prejavom sám riešiť problém verejného poriadku s časťou neprispôsobivých Rómov, ktorý počas svojej práce nevedel vyriešiť a stresoval ho. Hnev a zlosť mal na tú časť Rómov, s ktorými mával problémy ako mestský policajt.
